Nedeľa, 11. apríl, 2021 | Meniny má JúliusKrížovkyKrížovky

Poštového holuba nikdy nevidel

Bývalý osemdesiatdeväťročný poštár Ondrej Cabuk z

Diviny,

na svoju poštársku kariéru spomína v dobrom

Ľudia vždy radi spolu komunikovali na diaľku. Už v 2. storočí pred naším letopočtom si Číňania posielali listy napísané na papieri. Prvými poštármi boli poslovia. Najskôr bežci, potom používali rôzne zvieratá. Zo začiatku slúžila pošta iba panovníkom, neskôr aj šľachte. V obci Divina bol poštový úrad zavedený v roku 1885.

Pán Cabuk, kde ste sa vyučili za poštára?

Nie som vyučeným poštárom, na školy prv nebolo času. Vyrastal som ako sirota. V našom dome bol obecný mlyn. Mali sme role, statok, musel som robiť. Neskôr som odišiel do Čiech drôtený tovar predávať. Robil som aj na štreke a dva roky v Nemecku. Potom som nastúpil na poštu v Divine. Dostal som rovnošatu a hneď som začal doručovať listy. Náš rajón boli obce Divina, Divinka a do roku 1968 aj Svederník. Všetko som sa naučil pri robote, bol som šikovný. Aj všetky meštianky mi odpustili. Dokonca som bol šesť rokov vedúcim. Poštára som robil tridsaťštyri rokov, od roku 1976 som na dôchodku.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomínate si ešte na svoje začiatky?

Kedysi sa pošta rozdávala len v nedeľu po svätej omši pred kostolom. Keď som začínal, robili sme už šesť dní v týždni. V nedeľu som chodil do roboty len na hodinku, to kvôli telefónom, v tom čase nebol zavedený ani na fare, ani v škole, ani na obecnom úrade, len u nás. Preto si vtedy ľudia veľa písali listy.

Čo bolo náplňou vašej práce?

Autom k nám poštu vozili až od roku 1947. Dovtedy som musel ja alebo niekto z kolegov každé ráno zájsť pešo či na bicykli do Žiliny a doniesť ju na pleci. Kopu listov a balíkov sme potom roztriedili a roznášali po dedinách. Pravda, vtedy tu bolo oveľa menej chalúp ako teraz, ale nachodili sme sa. Mnohí Divinčania robili v Čechách, tak sme ich príbuzným nosili od nich listy a peniaze. Pred sviatkami som vždy doručil veľa pohľadníc. Roznášali sme aj dôchodky, materské príspevky, noviny a telegramy. Predávali sme kolky, známky a po vojne pečiatkovali lístky na prídel potravín. Niekedy som robil aj desať hodín denne.

Skryť Vypnúť reklamu

Ktoré ročné obdobie ste mali najradšej?

Ťažko povedať. Dosť som si užil jarných dažďov, tie boli najhoršie, vždy som zmokol do nitky. Zažil som aj dve veľké povodne. Často sa stávalo, že sa divinský potok rozvodnil, v máji 1932 zatopilo aj poštu, doteraz na nej pamätná tabuľa ukazuje, pokiaľ bola zaplavená. Asfaltka tu, pravdaže, nebola. Raz som si kúpil za 19 korún topánky, ale ma tak omínali, že som radšej išiel bosý. Ale roznášali sme poštu za každého počasia, v páľave i v mraze. A tak som na jeseň vždy prišiel domov po pás zablatený a cez zimu som sa zase zababušený brodil v závejoch snehu.

Poštár bol vraj prv vážený človek...

Veru áno, bolo to solídne povolanie. A zodpovedné. Poštár bol pán. Kedysi ma všetci v obci poznali, dnes z nich žije už len niekoľko. Na sviatky ma ponúkli koláčmi, pálenkou. Tí osamelí by boli aj radi podebatovali, ale na to nebolo kedy. Poznal ma aj celý Svederník. Rád spomínam na maliara Vincenta Hložníka, s tým sme sa vždy dobre pozhovárali. No najradšej nás ľudia mali, keď sme im nosili dôchodky. Pamätám si, že tie prvé boli 192,40 korún.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnešná budova pošty v Divine má práve sto rokov...

Predtým sídlil poštový úrad v starom židovskom dome, ten sa zachoval iba na fotografii. Presťahovali sme sa nižšie do bývalého notariátu. Poštárku tam robila aj moja manželka Štefánia. Ja som deviatym najstarším obyvateľom v Divine, ona desiata najstaršia. Prežili sme spoločne už 64 rokov. Od štyroch detí máme deväť vnukov a dvanásť pravnukov, ale ani jeden toto remeslo nezdedil.

Ktoré dni boli pre vás najťažšie?

Zažil som aj nevďačných ľudí, neraz sme sa pochytili. Našich som poznal, ale niekedy som sa dosť nahľadal priženčiarov. Raz ma dohrýzol odtrhnutý veľký vlčiak, keď som niesol dôchodok. Veľa zla tu napáchali komunisti, vedel by som rozprávať o tých smutných telegramoch, čo som doručoval. Poštu som nosil aj cez vojnu. Keď prišli osloboditelia Rusi, zviezol som sa s nimi dole dedinou na rebriniaku, ukazoval som im cestu, veď som to tu poznal ako vlastný dvor. Nikdy nezabudnem na

14. máj 1945. Peši som vtedy niesol poštu zo Žiliny, keď ma obiehali dva páry koní s vozmi plnými opitých ľudí zo susednej dediny. Jedna žena držala opraty, pýtam sa jej: „Odviezli by ste ma?“ A ona mi kričí: „Radšej utekajte peši, lebo ideme do Diviny ľudí zabíjať!“ A tak sa aj stalo, desať ich tu vtedy ukrutne povraždili a to už bolo po vojne.

Takže len robota a stále robota...

Tak veru. Z pošty som sa ponáhľal domov, čakali ma polia a gazdovstvo. Teraz mi je dobre, už nerobím nič, spoločne so ženou len na tú zubatú čakáme. Ani tie listy už neposielam. Prv som písal aj do Kanady rodine, teraz tam mám vnučku, ale ani tej nepíšem. A poštového holuba? Toho som jakživ nevidel.

Miloš Skalický

Foto: autor a archív O. C.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  2. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  3. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  4. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  6. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  9. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen?
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou
  1. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  2. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  3. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  4. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  6. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  7. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  8. Za 16 rokov pomohli Prešovskému kraju získať milióny eur
  9. Slovník investora 04: Kto môže investovať
  10. Na čo si dať pozor pri zateplení fasády
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 28 601
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 780
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 22 734
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 20 618
  5. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 13 810
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 13 466
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 12 763
  8. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 9 018
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 6 994
  10. Najprv eštebák, potom oligarcha. Aká bola Širokého éra? 6 413
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Karol Slesar

Svoje skúsenosti chce využiť sociálnom zariadení.

5 h
Mužstvo Horného Hričova pred začiatkom ročníka 2020/2021.

MY Žilinské noviny nahliadli do kuchýň mužstiev I. triedy ObFZ Žilina.

7 h
Kapitán vlčej svorky Jaroslav Markovič.

O výsledku zápasu rozhodli situácie z prvej polovice úvodnej tretiny.

16 h
Dušan Gregor.

Východniari zvládli aj druhé meranie síl na severe Slovenska.

9. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Rodina z Hnúšte prežíva ďalší čierny deň. V utorok 6. apríla vyhasol v Nemecku život 21-ročnej Eugénie. Jej sestričku Martinku pochovali pred šiestimi rokmi. Tiež po havárii.

8. apr

Posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) zasahovala popoludní v Turzovke.

4 h

Orlia prť. Cesta orlov. Drsná, neúprosná, podmanivá, okúzľujúca. Jej zdolanie vás priťahuje ako droga.

4. apr

Mesto vybralo tri návrhy. Hlasovanie potrvá do 19. apríla.

13 h

Už ste čítali?