Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

„Občas musím ísť do lesa.“

Nie je to tak dávno, čo kňazi na Slovensku boli po

d paľbou zo strany komunistickej ŠtB. Dnes s krokmi cirkvi v mnohom ťažko hľadá súhlas širšia verejnosť. Dekan žilinskej farnosti ThLic. Ing. Ladislav Stromček (1960) je človek, ktorý pre svoju kňazskú službu riskoval nielen slobodu, keď v jeho petržalskom byte s biskupom Korcom komunikovali cez plastovú rúru namontovanú na stojane medzi sebou. Patrí ku kľúčovým osobnostiam novembrových udalostí i pohybu v dnešnej rímskokatolíckej cirkvi.

Ako začala vaša cesta viery?

Vyrastal som v katolíckej rodine na Orave, ale v ceste viery boli aj problémy, hľadania a krízy. Definitívne som sa našiel až na vysokej škole.

Skryť Vypnúť reklamu

V kresťanskej viere vás vychovali rodičia alebo starí rodičia?

Samozrejme, od rodičov, a to je ten najväčší dar, ktorý mi dali. Na Orave sme mali aj dobrých kaplánov, ktorí ma zapájali do rôznych aktivít. To ma oslovilo a na prácu s mládežou som sa zameral aj v Bratislave a v Žiline. Keď som bol stredoškolák, kaplánom bol u nás Andrej Imrich a po ňom prišiel kaplán Štefan Sečka, obaja sú teraz zhodou okolností pomocnými biskupmi na Spiši. Najviac na mňa zapôsobili tým, že sme im mohli úplne dôverovať, povedať im veci, ktoré človek nepovie nikde inde. Nechávali nám plnú slobodu a sprevádzali nás k zrelosti - ľudskej, osobnostnej, citovej, aj vo viere.

Kde ste študovali?

Najväčší problém bol v tom, že v posudku zo základnej školy som mal červeným perom podčiarknuté, že som navštevoval hodiny náboženstva. Nemohol som ísť na gymnázium. Otec ma prihlásil na učilište s maturitou, odtiaľ sa však zasa nedalo ísť na teológiu. A tak som skončil na elektrotechnickej fakulte v Bratislave. Popri škole som sa venoval práci s mládežou v cirkevných podzemných kruhoch a počas štúdia vo mne dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom. Oficiálne sa to však nedalo. Jestvovali však takzvaní tajní kňazi. Štúdium aj vysviacka boli tajné, ani rodičia nesmeli vedieť, že som kňaz. Vysvätil ma terajší kardinál Korec, ešte keď bol tajným biskupom v Petržalke. Bez parády, v obývačke jeho bytu. On tajnú cirkev na Slovensku riadil.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako tajná cirkev na Slovensku fungovala?

O tajných kňazoch som počul ešte na učilišti. Vtedy ma na nejakej akcii oslovil jeden z tajných saleziánov. Keď sa naše kontakty prerušili, nedali sa už znova nadviazať. Nepoznal som jeho pravé meno ani adresu. Keď som ako vysvätený kňaz prišiel do Žiliny, vedelo o tom iba päť ľudí na Slovensku. Pre deti a mladých ľudí som organizoval tajné stretnutia, duchovnú obnovu na chatách i v bytoch. Ako kňaza som vždy pozval kamaráta odinakiaľ a predstavil ho vymysleným menom. Zaujímavé situácie potom vznikali napríklad na veľkých púťach. Stávalo sa, že došlo k prezradeniu identity niektorého kňaza, začínalo to byť nebezpečné.

Bolo pre vás ťažké vzdať sa svetských radostí a stať sa kňazom?

Nebolo to jednoduché. V prvom ročníku na vysokej škole som mal vzťah s jedným dievčaťom u nás doma. Postupne sa rozvíjal, všimli si to aj rodičia. Keď som zaregistroval, že mama rozmýšľa o svadbe, priznal som sám sebe, že kráčam po dvoch cestách a musel som sa rozhodnúť. Mojou túžbou bola rodina, lákadlá boli a bolo ich dosť, ale... stále som hľadal, ktorá z mojich túžob je najhlbšia. A zistil som, že je to túžba slúžiť Bohu.

Skryť Vypnúť reklamu

V časoch totality to znamenalo pracovať tajne. Aké to bolo riskovať slobodu verejne v deň D - 25. marca 1988?

V tom čase som už posielal do Hlasu Ameriky správy o situácii cirkvi dosť pravidelne. Zvlášť v tento deň bolo celé Slovensko pri rádiách. Keďže ŠtB zadržala hlavných organizátorov, vedel som, že už nemá kto iný informovať Slovensko a svet, čo sa deje. Zobral som si to na starosť. Po manifestácii som z jedného zastrčeného automatu zatelefonoval do Mníchova reportáž a išiel som na stretnutie do istého bytu. Hlinka to okamžite poslal do hlavných svetových agentúr, ktoré to uvádzali ako prvú správu. Postupne do bytu prichádzali niektorí z účastníkov manifestácie, premočení od zásahov vodného dela. Ktosi zapol Hlas Ameriky. Anton Hlinka čítal moju podrobnú reportáž. Ľudia v byte to počúvali a nevychádzali z údivu: „Ešte sme len teraz prišli z námestia celí mokrí a už sa vysiela!“ Spolu s ostatnými som sa čudoval aj ja, ako je to možné... Nikto nesmel tušiť, že páchateľ sedí medzi nimi.

Čo nasledovalo potom?

Režim sa veľmi snažil, aby pred domácou a svetovou verejnosťou prekrútil význam týchto udalostí. Tvrdili, že na Slovensku je náboženská sloboda, že sa zišlo len zopár výtržníkov a že oni s tým nič nemajú. Podarilo sa mi však dostať k obsahu dôverného prejavu ministra kultúry Válka, v ktorom nepriamo priznal, že najvyšší predstavitelia režimu priamo riadili zásah proti pokojnému zhromaždeniu veriacich spoza okien hotela Carlton. To bola bombová informácia. Potvrdilo sa ňou, že režim klame. Chcel som, aby sa to vysielalo ešte v ten deň. Zavolal som Hlinkovi, aby zarezervoval vysielací čas. Tým som urobil osudovú chybu. Doteraz ŠtB nikdy nevedela, kedy a odkiaľ bude tento neznámy človek volať. Vedeli si to nahrať, vedeli, z ktorého automatu to bolo, ale nestihli dobehnúť a nemohli prísť na to, kto telefonuje. Teraz som im nechtiac oznámil, že budem volať. Chyba, na ktorú som doplatil. Tentoraz som išiel volať z centrálneho trhoviska. Nenápadné prostredie. Dookola stánky so zeleninou a s kvet­mi, plno ľudí, trma-vrma. Dočítal som správu. Len čo som zavesil slúchadlo, v tej chvíli sa na mňa vrhli neznámi chlapi. Dvaja mi vykrútili ruky dozadu, viacerí stáli rozostúpení okolo, pripravení zasiahnuť. Ženy pri stánkoch začali híkať a ja som mal zrazu pred očami služobný preukaz ŠtB a počul som: „Štátna bezpečnosť. Pôjdete s nami!“ Odviezli ma na centrálu ŠtB a začal sa výsluch.

Sledovala vás ŠtB aj v Žiline?

Po príchode do Žiliny boli „sledovačky“ aktuálne najmä v piatok. Vedeli, že pôjdem niekam na víkendovú akciu s mladými. Pamätám sa, ako ma v apríli 1989 naháňali po celom meste. Bolo to ako vo filme. Apríl 1989. Všimol som si, že v jednom zaparkovanom aute sedia dvaja chlapíci. Vyrazil som. V spätnom zrkadle som videl, že oni urobili to isté. Pridal som plyn. Oni tiež. Na križovatke práve naskočila červená, ešte som preletel cez ňu. Oni tiež. Urobil som dva nezmyselné okruhy po meste. Aj oni. Bolo jasné, že idú po mne. V Bratislave si aspoň striedali autá, tu v Žiline idú stále tí istí. Pokúšal som sa ich striasť. Gumy trochu pískali. Ľudia sa obzerali, čo sa deje. Akýsi blázni sa naháňajú po chodníkoch. Nejakým manévrom sa mi podarilo uniknúť im a vbehnúť na Bulvári do vnútorného dvora medzi domy. Odstavil som auto a išiel som do obchodu oproti. Chodil som pomedzi regály a cez výklad som sledoval, čo sa bude diať. O chvíľu prišli. Ich auto zastalo vedľa dvora, kde som mal zaparkované moje. Čakal som, kedy odídu. Zrazu som za sebou v obchode počul, ako sa dvaja nenakupujúci chlapi pozerajú von oknom a hovoria si: „Ešte stále je tam.“ Pochopil som, že z víkendovky už nič nebude. Nemohol som predsa priviesť ŠtB na stretnutie a ohroziť ostatných.

Ako vás odhalili?

Ani nie mesiac po mojej prísne tajnej kňazskej vysviacke. Robil som žilinských elektrárňach technika. Zazvonil telefón. Z Bratislavy volal kapitán ŠtB z oddelenia boja proti ideologickej diverzii, ktorý sa mi „venoval“ aj predtým v Bratislave “. Mal prísť do Žiliny a chcel sa so mnou stretnúť. Pýtal sa, či prídem alebo mi má poslať predvolanie. Mne to bolo v podstate jedno, ale musel som prísť do budovy ŠtB. Paradoxom je, že sídlila v budove, kde sú dnes saleziáni. Keď sme sa stretli, priateľsky ma privítal. Po pár nezáväzných vetách s úsmevom povedal: „Vieme, že ste kňaz“. Zatváril som sa nechápavo: „Ja robím v elektrárňach. Kňazi sú predsa na farách“. On sa na tom zabával: „Vieme, že sa nepriznáte. To nečakáme. Ale iste poznáte paragraf 178 – marenie dozoru štátu nad cirkvami. Pôjdete s mladými niekde na chatu? Viete, že za to sú dva roky! Keď vyjdete z basy, pôjdete s nimi znova? Za to sú zase dva roky! Rozumiete?!“ Kým skončil, už sa neusmieval. Chcel ma zastrašiť, aby som v Žiline obmedzil svoju činnosť.

Na výsluchoch štátnej bezpečnosti ste museli klamať. Ako ste to prežívali ako veriaci človek?

To bol problém, ktorý som musel riešiť vo svojom svedomí. Dnes inak vnímame otázku hovoriť pravdu pri výsluchu. Dokonca aj trestný poriadok umožňoval legálne hovoriť nepravdu, ak by si tým človek chránil seba alebo svojich blízkych, len svedok pod prísahou nesmel klamať, lebo by spáchal trestný čin. V morálnej rovine je podstatné či ten človek má právo vedieť to, na čo sa pýta. Keď sa pýta na intímne alebo rodinné veci človeka, nemusím mu povedať všetko. Keď človek odpovie napolovicu alebo do autu, to neznamená, že klame, ale akoby hovoril - ty to nemusíš vedieť.

Do elektrární v Žiline ste nastúpili rok pred nežnou revolúciou. Ako ste sa cítili, keď komunisti skončili?

Bolo to vzrušujúce, nás samých to zaskočilo. Nečakali sme to. Nespomínam si, že by niekto hovoril, že vie, že sa schyľuje ku koncu totality.

Čo hovoríte na život v Žiline?

Pracoval som so stredoškolákmi i vysokoškolákmi. Vydávali sme časopis ZRNO, budovali slobodný život cirkvi, ale dnes je to už úplne iné. Vtedy boli mládežnícke omše v Katolíckom dome, prišlo na ne 400 mladých ľudí, nebol problém osloviť a získať ich. Za pár rokov sa mladí ľudia veľmi zmenili.

Skúste definovať v čom?

Majú svoje aktivity, záujmy a nepotrebujú Boha. Kedysi, pred aj po revolúcii, oveľa častejšie prišli mladí ľudia diskutovať. Chceli vedieť prečo je cirkev taká, čo robila v minulosti a prečo je Boh taký a je vôbec Boh? Diskutovali z pozície človeka, ktorý hľadá, pátrali po zmysle života. Dnes sa to už skoro nestáva, sú to len útoky, nie hľadajúci nepokoj.

Čím to je?

Narastá konzumná spoločnosť a vyzerá to tak, že ľudia nepotrebujú Boha. Vystačia si sami. To je horšie ako otvorený ateizmus, tam je debata o niečom, spor. Teraz hovoríme o ľuďoch ľahostajných k Bohu, ani diskutovať, ani hľadať, ani sa pýtať, lebo im je všetko jedno. Stále síce máme plné kostoly, roboty je veľa, ale priatelia z Francúzska a Španielska mi hovorili, že u nich za 10-15 rokov návštevnosť kostolov prudko klesla.

Ste kňaz, ale okrem duchovno-pastierskej práce robíte aj manažéra. Ako zvládate stresy?

Kto povedal, že ich zvládam? Občas musím ísť na dve-tri hodiny do lesa, kde to celé musím prežuť, premodliť a stráviť.

Ako vnímate v našom meste ekuménu?

V posledných rokoch sa krásne rozvíjajú vzťahy medzi predstaviteľmi jednotlivých cirkví, najmä na báze osobných vzťahov. Každý rok v januári býva Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Chcelo by to však viac konkrétnych aktivít. Signály spolupráce sú pre ľudí veľmi dôležité. Netreba ani príliš spolupracovať, treba spolu držať. Približovanie cirkvi neznamená, že vznikne jedna masa. Rôzne kvety tvoria spolu krásu lúky.

Aký je váš vzťah k mestu a aký ho majú iné cirkvi v Žiline?

S pánom primátorom často hovoríme o problémoch cirkvi a mesta. Hoci niekedy máme aj kritické pripomienky, myslím, že náš vzťah je korektný a otvorený. Hovoríme si priamo veci, ktoré nie sú práve do novín, ale v osobných rozhovoroch zaznejú. Viem, že aj iné cirkvi majú podporu mesta. Jana Rojková

Foto: Ľubo Bechný

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  2. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Nie je to len chlapská záležitosť
  6. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  9. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  10. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  3. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  9. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 868
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 729
  3. Aká je chémia vôní 13 505
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 772
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 661
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 195
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 742
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 256
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 250
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 986
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Peter Fiabáne: Po dvoch rokoch sa podarilo naplniť tretinu Plánu ZA

Za neúspech považujestav verejného priestoru a nevysporiadanie vzťahov s Georgom Trabelssiem.

Peter Fiabáne

Máme veľmi dobré mužstvo s obrovským potenciálom. Len sme to neukázali v zápasoch

S kapitánom Višňového a dvojnásobným majstrom v drese MŠK Žilina Martinom Minarčíkom sme zhodnotili jesennú časť tradičného účastníka piatej ligy.

Podľa kapitána Martina Minarčíka (vľavo) nastal zlom v zápase s Liptovským Mikulášom.

E- športový turnaj HernaZona.sk UNIZA Masters začína už tento piatok

Každý, komu je blízky herný svet, môže súťažiť online.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Mladá vodička tvrdí, že policajt jej nadával

Správanie hliadky mestskej polície po dopravnej nehode vyvoláva pochybnosti.

Už ste čítali?