skych práv od roku 1999. Predtým vedúca expozitúry zdravotnej poisťovne Sidéria pracuje dnes v žilinskej pobočke mimovládnej organizácie Centrum komunitného organizovania (CKO). Tá pôsobila do roku 2002 pod názvom Občania v akcii - centrum komunitného organizovania. Po osamostatnení oboch organizácií podporuje Miriam Cesneková v CKO aktívnu účasť občanov v procesoch verejného rozhodovania, pomáha občanom pri formulovaní a obhajobe ich záujmov a vytvára platformu pre spoluprácu medzi občanmi, verejnou správou a podnikateľským sektorom. V rozhovore sme jej položili viacero pálčivých otázok, ktoré rezonujú v Žiline.
Čo vás viedlo k angažovaniu v občianskych právach?
Bolo to moje rozhodnutie, pred piatimi rokmi som sa prihlásila do konkurzu a bola som prijatá. Sú chvíle, keď si poviem, načo to všetko robím, ale keby som mala zhrnúť tých päť rokov, stojí to za to.
Je podľa vás situácia odlišná oproti tej pred piatimi rokmi?
Áno, je. Ako Občania v akcii - centrum komunitného organizovania sme pôsobili na sídlisku Solinky. Aj tam boli problémy, organizovali sme napríklad míting pred rozostavanou budovou, ktorú napokon v prístupových vchodoch zabezpečili mrežami, bojovali sme za doplnenie dopravných značiek, čo sa takisto podarilo. S Občanmi v akcii spolupracujeme aj teraz po osamostatnení - momentálne prebieha na Solinkách boj za garáže, ktoré sú podľa rozhodnutia čiernou stavbou. Nikto sa nebráni tomu, aby sa pôsobnosť doposiaľ miestnej organizácie zväčšila, pokiaľ občania z iných častí mesta prejavia záujem.
Zúčastňujete sa na zasadnutiach mestského zastupiteľstva (MZ)?
Bola som na ňom v decembri a aj v pondelok 23. februára.
Aký je váš postoj k posledným rozhodnutiam MZ?
Kauza Aupark je už v Žiline dostatočne známa, keďže nesúhlasíme s postupom radnice, v spolupráci s občianskou iniciatívou Hlas Žiliny sme zorganizovali verejné stretnutie v Dome odborov, žiadosti občanov sme adresovali poslancom mesta.
Je známe, že po tom, ako mestská rada neprijala vaše požiadavky medzi body rokovania, bol neprijatý aj pokus o ich zadelenie do rokovania priamo na MZ
23. februára.
Myslím si, že tých 650 podpisov nie je málo. Pritom ide výslovne o občanov Žiliny. Rada by som vedela, koľko ľudí z petície za Aupark bolo z okolitých obcí. Poslanci mnohokrát nevedia podrobnosti alebo zatvárajú oči. Na poslednom MZ padla výčitka, že nepoznáme počet poslancov, keďže na verejnom zhromaždení bolo vraj málo stoličiek. Pravdou však je, že účasť nám potvrdili len niektorí - nepočítali sme s tými, ktorí prišli na poslednú chvíľu. Rovnako je zavádzajúce tvrdenie poslancov i primátora o počte hlasov - poslanci by si mali uvedomiť, že aj mnohí z nich boli zvolení len na základe podobného počtu hlasov.
Dá sa vašej iniciatíve vytknúť politické pozadie, ktoré spomenul primátor Ján Slota?
Nie. Garantujem vám, že najmenej tretina z podpisov tých, ktorí nesúhlasia s Auparkom, patrí jeho voličom.
Podľa vás teda nejde o zanedbateľný počet hlasov?
Myslím si, že poslanci by sa mali zaoberať aj jedným hlasom, lebo aj ten je podľa mňa dôležitý.
Myslíte si, že v kauze Aupark je už rozhodnuté?
Máme pripravené kroky, ale zatiaľ o tom ešte nechcem hovoriť. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sme z mestského úradu dostali odpoveď, že medzi spoločnosťou Aupark a Mestom Žilina ešte nedošlo k podpísaniu kúpno-predajnej zmluvy. V jednom celoslovenskom týždenníku však hovorca Auparku uviedol, že táto zmluva bola už podpísaná. Takže kto z nich klame? Nejde nám o Aupark, ale o Štúrovo námestie. A vlastne aj o Bulvár, keďže veľa ľudí asi nevie, že predaná bola aj časť Bulváru.
Aká je vaša rada tým, ktorí majú výhrady k „primátorovaniu“ Jána Slotu?
Mesto nie je len o primátorovi, ale hlavne o mestskom zastupiteľstve. Občania by mali viac prezentovať svoje názory, organizovať sa a zviditeľňovať. Takáto skupina by sa mala stať mestskému zastupiteľstvu poradcom, oponentom, partnerom.
Tomáš Radovský
Foto: autor