Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Sláva holubiarov z Lodna

Majú víťaza medzinárodných pretekov a prezývajú ic

h „chovateľská Belgia“

Obloha nado mnou bola blankytná, rozsvietená slnečnými lúčmi. Okolie lemovali vrchy pokryté smrekovou horou. V údolí pod nimi sa krčilo zopár domov. Všade sa ozýval zvláštny škripot. To ľudia nahadzovali lopatami sneh do fúrikov a vyvážali ho z dvorov. V tejto časti sveta ho napadlo naozaj neúrekom a ani blížiaca sa jar si nevedela s ním poradiť. Autobus ma doviezol do hornej časti obce Lodno. Vystúpil som na zastávke U Fujáka. Tu už akoby sa končil svet. Do susednej Starej Bystrice sa dostanete jedine cez blízke sedlo pod Kykuľou a Černatínom. Kráčam pomedzi dvory smerom do kopca. Práve tu, na južnom svahu, vyrástlo zopár domov. Zdravím sa s ľuďmi. Sledujú ma pohľadom, asi chcú zistiť, kto som a čo chcem v týchto končinách. Zrazu sa vo vzduchu ozve pleskot krídel. Zdvihnem zrak dohora, na oblohu. Objavia sa na nej bielulinké siluety letiacich holubov. Tak predsa som na správnom mieste – uprostred známych lodnianskych holubárov.

Skryť Vypnúť reklamu

Zakrátko sa mi podarilo zistiť, kde býva jeden z holubiarskej partie – Vladimír Kavčiak. Jeho dom stojí na vŕšku. Na dvore ma však privítali naraz traja Kavčiakovci – Vlado a jeho bratia Šimon a Ján i Jozef Škor. Čoskoro sa zvesť o mojom príchode rozniesla po okolí. Najstarším členom spolku chovateľov v Lodne je Ľudovít Fuják. Na pleciach už má päťdesiatku. Je zároveň aj predsedom organizácie, ktorá má názov Oblastné združenie chovateľov poštových holubov Kysucké Nové Mesto a Žilina, základná organizácia Lodno. Kedysi patrili do okresu Čadca, ale v roku 1994 sa situácia zmenila. „Oddelili sme sa vtedy od Kysuckého Lieskovca,“ hovorí predseda, „a ako samostatná organizácia sme začali fungovať od roku 1995.“

Začínali

v päťdesiatych rokoch

Skryť Vypnúť reklamu

Začínajúcimi chovateľmi boli Trnovec, Špernoga, Tvrdý, Rudinský, Halúska a ďalší. Svoju činnosť rozvíjali v päťdesiatych rokoch, vtedy pod hlavičkou ZVÄZARM-u. Členská základňa sa rozširovala. Aktivita v pretekaní sa datuje od roku 1978. V tomto období dosahovali vynikajúce výsledky. V prvej desiatke sa umiestňovalo aj niekoľko súťažných holubov. „Ja osobne som začínal s Moravčíkom,“ zaloví v pamäti najstarší Fuják. „Chovali sme spolu štyridsať holubov, ktoré sme posielali na súťaže. Moravčík mal motorku, tak sme mohli chodiť až do Kysuckého Nového Mesta.“ Konštatovacie hodiny zaznamenávajú presný príchod súťažného holuba – deň, hodinu, minútu i sekundu jeho príletu. Na základe toho sa vytvorí konečná výsledková tabuľka. Ako ma holubiari informovali, prechádza sa na nový systém zaznamenávania – na elektronické konštatovanie. Využívajú sa čipy a zariadenie je jednoduchšie a presnejšie. Problémom je dosť vysoká cena prístroja. Stojí vraj aj niekoľko desiatok tisíc. Holub domáci i jeho zušľachtená súťažná podoba – poštový holub pochádza z holuba skalného. Ten je rozšírený najmä na pobreží Európy, Ázie a severnej Afriky. Vo vnútrozemí sa vyskytuje len zriedka. Je spoločenským tvorom, žijúcim v kŕdľoch a hniezdiacim v kolóniách.

Skryť Vypnúť reklamu

Cena

poštového holuba

Holubiari si cenia svojich miláčikov, o čom svedčia viaceré príhody. Žil tu napríklad jeden chovateľ, volal sa Halúska, ktorý dosahoval výborné výsledky v pretekoch. Svoje holuby veľmi intenzívne trénoval. Vypustil ich z holubníka a keď sa chceli po určitej dobe doň vrátiť, nedovolil im to. A tak museli holuby chtiac – nechtiac zosadnúť na strechu cudzieho domu. Holubiar však putoval za nimi a vidiac ich takto vysedávať, párkrát zapískal, takže boli nútené znovu sa zdvihnúť na krídla. Hvízdanie bolo počuť neraz po celej dedine. Raz prišli do obce cirkusanti. Mali so sebou aj dvoch obrovských hadov, ktoré potrebovali dobrú žranicu. Ideálne na kŕmenie boli holuby. A tak cirkusanti navštevovali chovateľov a snažili sa od nich tie holuby výhodne kúpiť. No nenašiel sa nikto, kto by vyhovel ich žiadosti, ba tých hadiarov riadne popreháňali. Ako a či tie cirkusové hady prežili, to sa už nevie... Chovatelia poštových holubov v Lodne sa zúčastnili mnohých súťaží, na ktorých získali významné ocenenia. Členovia organizácie už púšťali holuby z Česka, Nemecka, Francúzska, ba aj z Belgicka, ktoré je vraj kolískou holubiarstva, veď práve odtiaľ pochádzajú kvalitné chovy. Napríklad v rokoch 1991 – 1992 sa majstrom oblastného združenia Čadca stal Štefan Roman a Dušan Kvašňovský mal najkvalitnejšieho holuba. Holubica Štefana Macáša získala prvé miesto na Slovensku a bola druhá v celej vtedajšej republike. V roku 1993 reprezentovali Československo na súťaži v zahraničí. Preteky sa uskutočnili vo francúzskom Lille. Veľkým prekvapením bolo vtedy víťazstvo Štefana Romana ako medzinárodného majstra. Takéto úspechy sa potom dali zúročiť na celoštátnych výstavách poštových holubov. Mnohí špičkoví holubiari odišli z dediny, ale neprestali sa venovať svojmu koníčku. Medzi nich patria Macejko, Hanuliak, Trúchly, Halúskovci a ďalší. V obci, ktorá nemá ani tisíc obyvateľov, závodilo štrnásť holubiarov. Tí, čo odišli, reprezentujú iné obce.

Najstarší a najmladší

„V súčasnosti evidujeme osemnásť členov,“ konštatuje predseda organizácie Fuják. „Samozrejme, zaoberáme sa aj prijímaním nových členov, pretože záujem tu je. Musíme sa poďakovať našej pani starostke, ktorá nám vybavila priestory na užívanie, takže sa môžeme pravidelne stretať, a to v prvú nedeľu každého mesiaca.“ Najmladším členom spolku je sotva dvanásťročný Lukáš Franek. Medzi ním a zakladateľom organizácie Ľudovítom Fujákom je štyridsaťtriročný rozdiel. Dospelých si chlapec váži a učí sa od nich. Vraj chová doma jedenásť holubov. „Teraz čakám na dvanásteho,“ prezradil nám najmladší lodniansky holubiar. Keďže náklady na chov závodných poštových holubov sú v súčasnosti pomerne vysoké, základná organizácia v Lodne si získava nových členov aj tak, že im hradí všetky výdavky a na začiatok im dáva jedno až dve holúbätá. Vek holubiarov je od dvadsiatky po tridsaťpäť rokov. „Holubníky si každý zhotovuje podľa vlastných možností,“ dodáva Ľudovít Fuják. „To sa týka aj objednávky krmiva, ktoré predstavuje osem až desať druhov obilnín. Len treba na to financie.“ Voľakedy sa podľa predsedu holuby chovali inak. Keďže sa súkromne hospodárilo a oralo sa pomerne neskoro v jeseni, na poliach zostávalo dostatok krmiva. Bol to tzv. poľný chov. Holub sa vlastne vykŕmil sám... „Ako sa tu už spomínalo, náš koníček stojí čas a peniaze,“ ozval sa aj Vlado Kavčiak. „Preto treba poďakovať našim manželkám za ich trpezlivosť, pretože mnohí z nás odchádzajú za prácou aj na dlhšiu dobu a niekto sa musí o holuby postarať...“ Kavčiak nám potom ukázal svoj priestranný holubník. Lodnianski holubiari chovajú v priemere 40-50 poštových holubov. Sú tu aj takí, ktorí nezávodia a letúňov majú pre vlastné potešenie. Mnohí si objednávajú chovateľské časopisy Letu zdar a Poštový holub.

Čakanie na lepšie časy

Nie je to dávno, keď ich prezývali „chovateľská Belgia“ – podľa krajiny, z ktorej poštové holuby vlastne pochádzajú. Aj keď sa rozdelením Kysúc na dva okresy zmenili niektoré súťažné podmienky, holubiari veria, že všetko sa, ako sa hovorí, utrasie a že čoskoro opäť prídu nové slávne časy...

Ladislav Hrubý

Foto: autor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  3. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 827
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 12 346
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 765
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 676
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 363
  6. Aká je chémia vôní 9 115
  7. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 784
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 732
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 680
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 174
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Momentka zo zápasu Žilina - Topoľčany (3:2).

Peter Fiabáne: Po dvoch rokoch sa podarilo naplniť tretinu Plánu ZA

Za neúspech považujestav verejného priestoru a nevysporiadanie vzťahov s Georgom Trabelssiem.

Peter Fiabáne

Máme veľmi dobré mužstvo s obrovským potenciálom. Len sme to neukázali v zápasoch

S kapitánom Višňového a dvojnásobným majstrom v drese MŠK Žilina Martinom Minarčíkom sme zhodnotili jesennú časť tradičného účastníka piatej ligy.

Podľa kapitána Martina Minarčíka (vľavo) nastal zlom v zápase s Liptovským Mikulášom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

V Jasnej spustia lyžovačku už v sobotu

Do strediska pustia len obmedzený počet lyžiarov.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Už ste čítali?