Žilinskou univerzitou. Narodil sa v Krupine, ale Žilina sa mu stala osudovou. Prišiel sem študovať a univerzitu už neopustil. Škola sa stala jeho druhou láskou, tou prvou je jeho manželka a dcéra. Práca, láska a rodina boli dôvodom, prečo zakotvil v Žiline. Momentálne pracuje ako prorektor pre rozvoj Žilinskej univerzity.
Čo vás priviedlo z Krupiny do Žiliny?
Do Žiliny som v tej dobe prišiel preto, že tu bola Vysoká škola dopravná. Môj otec pracoval na železnici, bol výpravca a ja som celý svoj mladý život prežil na železnici a staniciach. Doprava bola u nás často dominujúcou témou pri rozhovoroch. Pre Žilinu som sa rozhodol aj z toho dôvodu, že spolužiak, s ktorým som sa zo strednej školy vyberal na vysokú, sa v poslednej chvíli rozhodol, že nejde. Tak som išiel do Žiliny. Vyštudoval som telekomunikačnú techniku.
Sú vlaky vašou vášňou?
Mám rád vláčiky. Aj keď som tento odbor neštudoval, odmalička boli v mojom srdci a stále sú. Mám rád dopravu ako takú. V súčasnosti sú vo svete práve doprava a telekomunikácie jednými z hlavných akcelerátorov rozvoja ekonomiky.
Ktoré mestá sa vám stali osudnými?
Určite Krupina, pretože tam som sa narodil. Druhé mesto bola Banská Bystrica, tam som chodil na strednú školu a viažu sa mi k nej krásne zážitky. A potom Žilina, lebo tu som sa oženil, usadil a ostal.
Čo pre vás znamená Žilinská univerzita, aké prvé spomienky na ňu máte?
Prežil som v nej viac ako 30 rokov. Vnímam ju ako školu, ktorá prešla veľmi zaujímavým vývojom. Spočiatku bola veľmi úzko špecializovaná len na dopravu, postupom času menila svoj profil. Ešte stále vnímam obdobie konca 80-tych rokov, keď jej už bola košieľka vtedajších organizačných štruktúr veľmi malá. Všetko sa to dalo zmeniť až po roku 1989. Začali obrovské zmeny. Vznikali nové fakulty. Nie však na zelenej lúke, ale na báze toho, čo sme tu mali. Bolo to aj zo súčasného pohľadu veľmi dôležité. Dnes je to široko-spektrálne zameraná technická univerzita, ktorá má aj ekonomické či humanitné smery. Žilinská univerzita mi dala obrovskú šancu do života. Myslím, že keby som išiel pracovať niekde inde, nad čím som aj rozmýšľal, bolo by všetko dopadlo inak. Tu som dostal neuveriteľnú možnosť niečo dokázať a robiť veci, ktoré po vás ostanú. Aj preto ďakujem mojej šťastene, že som sa dostal do víru tejto univerzity.
Aké sú plány univerzity do budúcna?
V preambule rozvojového plánu je to dosť jednoznačne povedané. Našou métou je stať sa kvalitnou vysokou školou, ktorá bude mať výskumný charakter. Bude sa tam robiť dobrá veda, dobrý výskum a z výsledkov výskumných a vývojových aktivít sa bude odvíjať kvalitné vzdelávanie. Chceli by sme byť univerzitou inovačného charakteru. V žiadnom prípade nie skleníkovou školou, ale školou, ktorá výrazne komunikuje s prostredím, v ktorom pôsobí.
Dá sa povedať, že univerzita je na svojom výslní?
Je jasné, že škola urobila obrovský kus práce. Prešla rôznymi ťažkými rokmi, ale aj tým sa upevňovala a kryštalizovala. Myslím si, že patrí medzi kvalitné školy.
Vaša práca je veľmi náročná na čas. Dá sa vôbec skĺbiť rodina s prácou?
Nie je to jednoduchá vec. Nič sa nedá poriadne robiť bez pochopenia v rodine. Ak vám rodina nevychádza v ústrety a neberie ohľad na to, že potrebujete priestor na svoju prácu, tak sa to nedá. Ja pochopenie v rodine mám. Je to o tom, že človek sa nemôže, bohužiaľ, venovať rodine v takej miere, ako to býva bežné.
Takže dá sa povedať, že rodina ide na úkor vašej práce...
Áno, ide na úkor mojej práce. Veľmi často sa zamýšľam nad tým, kde je tá hranica, a či som ju už dávno neprekročil.
Ak máte voľný čas, ako ho trávite?
V prvom rade si plním povinnosti voči rodine a svojim blízkym. Veľmi rád sa stretávam s priateľmi. Rád sa porozprávam s ľuďmi, s ktorými sa dobre cítim. V neposlednom rade sa snažím, keď sa dá, aspoň na chvíľku ísť do prírody. Mám veľmi rád koncerty, hudbu, ale myslím si, že túto stránku zanedbávam najviac.
Medzi vaše záľuby patrí aj poľovníctvo. Je vašou ďalšou vášňou?
Nie je to moja vášeň. Mám ho rád kvôli ľuďom, cez ktorých som sa k nemu dostal. Pritiahli ma k nemu priatelia. S nimi chodievam veľmi rád do lesa. Je to môj relax a zároveň tam rýchlo čerpám energiu. Nemôžem povedať, že je to moje hobby. Skôr poľujem na prírodu a jej krásy. Nemám ani trofej. Radšej sa pozerám a dýcham. Ako poľovník vychutnávam atmosféru s ľuďmi, ktorí sú tam so mnou.
Ostaneme pri prírode. Vie sa o vás, že ste aj chalupár. Chalupárom sa človek rodí, bolo to tak aj u vás?
Aj to ste sa o mne dozvedeli? Áno, je to pravda. Máme starú chalupu na južnej strane Štiavnických hôr, neďaleko Krupiny. Je to 125-ročný dom, ktorý sa spája s históriou mojej rodiny. Cítime sa tam všetci fantasticky. Spolu s manželkou a dcérou sme tam chodili veľmi často a prežili sme tam nejednu krásnu chvíľu. Je to miesto, kde hľadám energiu, pohodu. Tam sa dá sila obnoviť a znovu nabrať veľmi rýchlo.
Hovorí sa o vás, že by ste boli vhodným kandidátom na europoslanca. Uvažovali ste o tom? Prípadne, prijali by ste túto funkciu?
Túto otázku som nečakal, aj keď som počul o takýchto možnostiach. Jedna z vecí, ktorú si na sebe vážim, je schopnosť komunikovať s ľuďmi. Preto si myslím, že by som to možno vedel dobre robiť. Ale nemám nijaké takéto ambície. Aj keď som o tom uvažoval, priznám sa. No viac, ako na uvažovanie nemám čas, pretože som úplne zaneprázdnený povinnosťami v škole.
A čo vaše plány do budúcna?
Nemám plány, skôr iba želania. Žijem život tak, ako príde. Ráno sa zobudím a idem. Čo život dá, to beriem. To je moja životná filozofia. Čo má prísť, to sa aj stane. A všetko si nájde svoju príčinu. Život ma vždy uprace tam, kde sa mu to v danej chvíli hodí a kde je to v danej chvíli dobré. Myslím pozitívne a snažím sa tak aj robiť a pomôcť. Ale želám si hlavne zdravie pre moju rodinu a dobré medziľudské vzťahy v tomto, dnes zložitom svete. To je podstata a základ.
Zuzana Čižmáriková
Foto: autorka
