estí. Hoci voči budove boli vznesené námietky, podľa ktorých stavba narušila ráz námestia, jej umiestnenie v centre je príhodné. Ďalšie verejné WC sídlili v minulosti v blízkosti starej tržnice, v dnešnej dobe však nie sú v prevádzke. „Pokuta za vykonanie potreby na verejnosti môže byť podľa priestupkového zákona vyrúbená do výšky 1 000 korún,“ hovorí náčelník Mestskej polície v Žiline Miloš Michelčík. „Väčšinou nejde o vysoké sankcie, pokuty sa pohybujú do 200 korún. Znečistenie verejného priestranstva močením evidujeme prakticky každodenne.“ WC na Hlinkovom námestí sú otvorené do 21.00 h. Podľa slov Miloša Michelčíka sa musia v neskorších hodinách obrátiť občania napríklad na reštauračné zariadenia, ktoré túto službu poskytujú. Pripúšťa, že to môže byť komplikované. Toalety na Hlinkovom námestí sú majetkom mesta. V prenájme ich má Živo, ktoré zabezpečuje správu a údržbu verejných WC. Prevádzkovateľom je však nemenovaná firma. Za ňu Ján Múdry hovorí, že zatiaľ neuvažujú o nonstop službe. „Musela by to byť požiadavka mesta. A vo večerných hodinách je vyťaženosť verejných toaliet malá.“
Existuje výhrada, že mesto, ktoré občanov môže pokutovať za močenie na verejnosti, nezabezpečuje adekvátnu náhradu, zvlášť mimo centra. Zriadenie verejných WC však mestu nevyplýva zo zákona. Frekventovaným miestom návštev sú toalety na železničnej stanici a na autobusovom nástupišti. Na železničnej stanici sa k taxe pripláca navyše 1 korunu za umytie rúk. „Tomu nerozumiem,” hovorí Branislav zo Žiliny. „Asi tým chcú naznačiť, že nejde o službu zahrnutú v cene, ale o nadštandard? Možno sa týmto vychádza v ústrety zákazníkom, ktorí chcú ušetriť...“ Toalety sú otvorené nonstop. Verejné WC na autobusovom nástupišti je počas pracovného týždňa otvorené do 19.00 h. Pracovníčky týchto zariadení sa vo všeobecnosti sťažujú predovšetkým na bezdomovcov a podnapitých, s ktorými občas prídu do konfliktu: „Najhoršie to je, keď sa berú podpory a výplaty. Minulý rok sme volali aj policajtov, mali sme tu výtržnosti, aj sa vyhrážali nožom.“ Verejné toalety na staniciach sú však určené cestujúcim - na železničnej stanici sú dokonca toalety na peróne, kde možno vstúpiť len s cestovným lístkom či vstupenkou na nástupište. K obmedzeniam pristúpilo aj viacero podnikov a pohostinstiev - zákazník, ktorý chce využiť služby WC si musí väčšinou vypýtať kľúč, niekde aj zaplatiť. Platbu zaviedli aj niektoré obchodné domy, kde boli tieto služby dovtedy bezplatné.(tr)
Foto: autor
