som však niečo iné, čo ma hnalo vpred.“
Do redakcie prišiel list, ktorý nás milo prekvapil. Písal nám Igor Rolček, 71-ročný pán, ktorý chce byť našim dopisovateľom. Vtedy sme netušili, že jeho životný príbeh bude pre nás inšpiráciou a stane sa aj našim príbehom.
Dvere bytu na Solinkách v Žiline nám otvoril ani nie meter a pol vysoký pán. Na prvý pohľad plný optimizmu a radosti zo života. Vytušili sme, že jeho veselé oči skrývajú príbeh obyčajného človeka s neobyčajným osudom.
Igor Rolček sa narodil sa v Mojši. Spočiatku bolo všetko v poriadku. Prišli však problémy s očami a hlavou. Nezdalo sa mu aj to, že kamaráti ho prerástli o hlavu. Bol však všade. „Uvedomil som si, že dokážem mnoho. Aj to, čo iní nevedia. To ma vzpružovalo. Bola vo mne sila a moja výška nebola nikdy problém.“ Vyrastal vo veriacej rodine, a tak aj svoj osud bral duchovne: „Hovorili mi, máš iné dary od Boha ako tí, čo majú silu a výšku.“ Nik nevedel, čo mu je. Prešiel rôznymi vyšetreniami. Nakoniec ho mama zobrala k bylinkárke na Oravu. Tá zistila, že problém je v hlave. „Smrť je ďaleko za Varšavou, treba ti dať do poriadku hlavu,“ určila diagnózu. To sa potvrdilo aj neskôr na špeciálnych vyšetreniach. Lekári zistili, že má nádor na hypofýze. Verdikt znel, operovať! Nasledovalo liečenie v Ľubochni. Tam sa zoznámil aj so svojou budúcou ženou Zuzkou. Liečila sa na ťažkú cukrovku. Po necelom roku spoločného života sa Zuzke zhoršil zdravotný stav. Prišla o zrak a rodina na ňu zanevrela. „Nechal som Žilinu Žilinou a išiel som za ňou. Začal som ju opatrovať,“ komentoval svoje rozhodnutie odísť zo Žiliny. Vrátil sa až pred 16 rokmi. S manželkou spolu prežili takmer štvrťstoročie. Igor Rolček sa nevzdáva a život berie s úsmevom. Každý deň je preň výzvou. Výška ho naučila jedno. O čo je menší, o to musí byť šikovnejší, lepší. Napriek svojmu osudu si život váži. „Snažím sa dať do života silu, mám ho rád.“ To je filozofia malého človeka s veľkým srdcom, ku ktorému nás zaviedla náhoda. Zuzana Čižmáriková
Foto: autorka