Dnes na návšteve vo Veľkom Rovnom

Aj najkrivšie cesty vedú do Európy. O prekvitajúc

Aj najkrivšie cesty vedú do Európy

Územie, na ktorom je chotár Veľkého Rovného, patrilo v 12. storočí k majetkom kráľovského hradu Trenčín. Odvtedy veľakrát zmenilo svojich majiteľov, dnes je jednoduchšia charakteristika, že táto obec leží na severozápadnom Slovensku, uprostred Javorníkov, v kotline rieky Rovnianky. Život ľudí tu nie je najjednoduchší, ale vedenie obce robí všetko pre to, aby život napredoval. A to je aj krédom starostu Veľkého Rovného Rudolfa Hammera.

Už takmer dva roky sa vo Veľkom Rovnom intenzívne pripravujú na vstup do Európskej únie, i na čerpanie financií z európskych fondov. Preto sme sa od starostu Rudolf Hammera chceli v prvom rade dozvedieť, ako sa im to darí.

SkryťVypnúť reklamu

Začali sme s rozvojovým plánom obce. Momentálne máme jeho druhú verziu, ktorú sme urobili na základe rozborov z územno-plánovacej dokumentácie. Objavili sa tam veľmi podstatné údaje, po prvý raz v súbornej podobe. Na základe dlhodobých perspektív sme začali pripravovať niektoré východiská pre očakávané programy EÚ. Lenže...

Lenže, čo?

Dosť nás prekvapilo keď sme zistili, že niektoré naše predstavy vôbec nemôžu dôjsť k dobrým výsledkom, vzhľadom na finančné možnosti EÚ. Nedávno bola vypísaná grantová schéma k základnej infraštruktúre. My máme vypracovaný projekt prestavby čakárne v zdravotnom stredisku. Zistili sme však, že v tejto schéme sa podporujú polikliniky 1. a 2. stupňa. Takže nemáme šancu na získanie finančných prostriedkov. Ako ďalší príklad môžem uviesť školstvo. Na našich školách by sme potrebovali vyriešiť zatekajúce strechy. Keď opomeniem technické záležitosti a fakt, že v prvom období, to znamená asi do roku 2007, sa bude rekonštruovať iba 25 škôl, ďalej nás nepustí to, že naše školy nemajú ani regionálny význam, čo takmer úplne znemožňuje čerpanie prostriedkov EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Ale určite by sa našli aj nejaké pozitíva.

Veľkú šancu má projekt, ktorý sme prihlásili do jediného kola z fondu Sapard, ktoré bolo vyhlásené pre obce do 5 000 obyvateľov. Ide o projekt Most Madzín. Vyzerá to veľmi sľubne, táto akcia by sa mala zrealizovať ešte tento rok. Nádejali sme sa, že vo fonde Phare sa nám podarí presadiť europrojekt Kanalizácia a čistenie odpadových vôd v obci Veľké Rovné. A je tu ďalšie lenže...

Aké?

Oprávnenými prijímateľmi finančných dotácií na vodovody a kanalizáciu môžu byť len príslušné vodárenské spoločnosti, a to aj napriek tomu, že by sme niečo dokázali urobiť aj sami.

Takže čo budete robiť s cestami?

Neostáva nám nič iné, len čakať na vyhlásenie grantovej schémy, ktorá by nám v konečnom dôsledku mohla pomôcť pri oprave miestnych komunikácií. Niektoré sú po plynofikácii doslova v zúfalom stave. Pripravujeme sa už dva roky. Máme hotové technické dokumenty, urobili sme majetkovoprávne vysporiadanie, máme stavebné povolenia. Na tých päť najhorších by sme potrebovali viac ako 10 miliónov korún. Projekt podáme hneď po vyhlásení. Škoda, že poradie vyhlasovania schém je trochu iné ako sú naše priority.

SkryťVypnúť reklamu

O prekvitajúcom vandalizme

Najväčším problémom, ktorý by mal vo Veľkom Rovnom trápiť každého slušného človeka, je opakujúci sa vandalizmus. V obci je napríklad informačný kiosk s dotykovou obrazovkou, ktorý by mal slúžiť stále, nie je to možné. „Je tu určitá časť obyvateľov, ktorá sa pravdepodobne vyžíva v tom, že zničí všetko, čo sa vybudovalo,“ hovorí starosta. Napríklad po rekonštrukcii verejného osvetlenia na sídlisku sa vzápätí nové svietidlá stali terčom „ostrostrelcov“ a tri sú už rozstrieľané. Snažili sa vyriešiť aj otázku kandelábrov, ktoré sa rozoberali a deti ich používali ako sánky. Alebo ich podaktorí jednoducho rozmontovali, vybrali poistku a kradli benzín zo zaparkovaných áut. Keď sa už konečne zdalo, že i na toto našli riešenie, vandali boli šikovnejší a našli si inú cestu. „Najhoršie na tom je, že sa jednoducho povie - to sa opraví. Lenže všetky opravy sa musia zaplatiť z peňazí nás všetkých. A financie na nové veci potom chýbajú. Pre malú obec sú to technické zbytočnosti. Akoby podaktorým ľuďom chýbalo trochu zdravého lokalpatriotizmu, akoby si neuvedomovali, že to všetko, čo v obci je, je naše. A myslím, že vo Veľkom Rovnom sú aj oveľa vážnejšie veci na riešenie ako to, čo zasa treba opraviť a ako to zabezpečiť proti poškodeniu. Ale aj tak musím povedať, že slušných ľudí je väčšina,“ zhrnul otázku vandalizmu Rudolf Hammer.

Strechy pre školy

Vo Veľkom Rovnom sú dve základné školy. Jedna v ústredí, druhá hore pod Ivorom. Tam je aj jedna elokovaná trieda materskej školy z ústredia. „Našim veľkým snom je vymeniť strechy na všetkých školských budovách za sedlové. Tak, ako sa nám to podarilo na materskej škole v ústredí. Nebolo to však len tak. Z kapitálových zdrojov sme dostali 210-tisíc, a tak sme priložili z obecných zdrojov ďalších 400-tisíc korún a pustili sme sa do práce. Situácia tam bola veľmi zlá,“ skonštatoval starosta. Pokiaľ by chceli vymeniť oveľa zložitejšie riešené strechy na oboch školách za sedlové, náklady by išli do miliónov. Tie zatiaľ nemajú, ale vedia, že skôr či neskôr sa s tým bude musieť niečo robiť.

Skončíme do roka a do dňa

Územný plán katastra obce Veľké Rovné sa začal rodiť v roku 2002. Jeho komplexnú prípravu robí Vladimír Barčiak, spracovateľom je Štefan Krušinský. „Sme tesne pred prerokovaním, a dúfam, že aj schválením zadania a prepracovania územného plánu. Všetky ciele, požiadavky a predstavy sa už posudzovali a oponovali orgánmi štátnej správy, fyzickými a právnickými osobami, ktoré do toho majú čo povedať. Pripomienky sa vyhodnotili a vyabstrahovali, materiál sa posúdil pred schválením Krajským úradom v Žiline. Myslím, že momentálne je pripravený na schválenie obecným zastupiteľstvom,“ povedal nám Vladimír Barčiak. To všetko je, samozrejme, len vrchol ľadovca. Po schválení v zastupiteľstve príde na rad spracovanie vlastného územného plánu. Zaujímalo nás, aké sú ciele a vízie nového územného plánu. Predstava je taká, že obec získa dokument, ktorý z hľadiska funkcií umožní optimálne priestorové usporiadanie územia obce. Zo znamená, bude úplne jasné, v ktorej časti sa bude rozvíjať obytná výstavba, kde bude priestor na výrobu v miestnych podmienkach, určia sa plochy pre rozvoj občianskej vybavenosti. Vzhľadom na to, že značná časť katastra leží v chránenej krajinnej oblasti Kysuce, budú na územnom pláne aj miesta, kde sa so žiadnou výstavbou počítať nebude.

V územnom pláne bude zohľadnený aj rozvoj turistiky, rekreácie a cestovného ruchu, ktorý Veľké Rovné očakáva. Toto musí nadväzovať na ochranu prírody a krajiny. „Ak chceme, aby územie bolo stále atraktívnejšie nielen pre našu, ale aj zahraničnú klientelu, musíme ho v prvom rade ochrániť a uchovať,“ tvrdí Vladimír Barčiak. Centrum rekreácie by malo vzniknúť v severnej časti obce.

Nosné funkcie nového územného plánu teda budú bývanie, ochrana prírody a životného prostredia, rekreačná funkcia v rôznych formách, v sekundárnej polohe to bude zasa priemyselná a poľnohospodárska výroba. To všetko musí byť dovedna previazané komunikačným systémom, s vyhovujúcou technickou infraštruktúrou.

Veľkým problémom, ktorý bude riešiť aj územný plán, je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. „Pripravujeme dve verzie, rovnako budeme zvažovať aj odkanalizovanie územia. Alebo sa obec napojí na regionálny systém, alebo to budeme riešiť v parciálnych podmienkach. Sú to však obrovské investície a nezaobídu sa bez spracovaného územného plánu,“ rozvíja myšlienky z územného plánu Vladimír Barčiak. Ďalším momentom bude plynofikácia, ktorá by sa podľa spracovateľov mala zvýšiť asi na 75 percent, pripúšťajú však aj iné možnosti zásobovania teplom. A, samozrejme, doprava. Podľa Vladimíra Barčiaka je cestná sieť vo Veľkom Rovnom katastrofálna. Tu čaká obec veľa zmien a korekcií. Nielen ústredie, ale aj osady a miestne časti.

„Pokiaľ všetko pôjde dobre, mal by byť nový územný plán hotový do roka a do dňa,“ je presvedčený Vladimír Barčiak. Ale necháva si otvorené aj zadné dvierka. „Obyčajne si vždy niečo pokazí, dúfam, že teraz pôjde všetko hladko.“

Drotárstvo má hlboké korene

Už dlho sa meno obce spája s históriou slovenského drotárstva. Dnes je však vo Veľkom Rovnom len niekoľko nadšencov, ktorí pracujú s drôtom. Aj im bol v roku 1994 určený drotársky kurz, ktorého lektorom bol veľkorovňanský rodák Ladislav Mikulík. Teraz žije v Senici. Niektoré práce má vystavené aj v Považskom múzeu v Žiline. Problematike drotárstva však venujú v obci trvalú pozornosť. Dôkazom je projekt Drotária, na ktorom participujú so susednými obcami Kolárovice a Dlhé Pole. Drotária je aj predmetom grantovej schémy Phare v aktivite Partnerstvo, na ktorej vedenie obce spolupracovalo s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Žiline. Momentálne sa posudzuje. „Cieľom projektu je dať verejnosti nostrifikovanú predstavu, kde boli drotári. Toto remeslo si totiž prisvojujú mnohé subjekty a oblasti Slovenska, kde drotárstvo nebolo ani terciárne. Chceme, aby všetci vedeli, že kolíska drotárstva je v našej oblasti,“ obhajuje drotárstvo starosta Rudolf Hammer.

V obecnom múzeu sme natrafili na zaujímavé dokumenty. Našli sme tu cestovné doklady z prvej polovice minulého storočia, na ktorých je meno Ján Duličík, povolanie plechár. V jednom z nich je ako účel cesty uvedené „chleba hľadanie“. Vedeli ste napríklad, že ešte v roku 1944 museli mať drotári tzv. drotársku legitimáciu, ktorá ich oprávňovala k oprave starých kuchynských nádob a náradia na území Slovenska a zároveň im zakazovala zamestnávať a vodiť so sebou maloleté osoby? V súvislosti s drotárstvom sa Veľké Rovné stalo aj lídrom ďalšieho projektu. Výsledkom by mala byť turistická mapa Vitajte v kraji drotárskych majstrov, na ktorej budú aj drotárske obce z kysuckej strany.

Pre budúce generácie.

Od roku 1992 je vo Veľkom Rovnom aj obecné múzeum. Otvorili ho pri príležitosti osláv 200. výročia založenia druhého stánku Slovenského učeného tovarišstva. Ten veľkorovňanský bol zvláštny tým, že jeho členmi boli aj osoby laické, nielen duchovní. Pri zrode stáli Jozef Ševčík a Jozef Otrokóci. V múzeu je aj turistické známkové miesto, kde si turisti z celého Slovenska, ale i z Čiech kupujú špeciálne známky, charakteristické pre tento región. „Múzeum vzniklo preto, aby sme sústredili veci, ktoré sa v obci našli a stále sa nachádzajú, napríklad na povalách. Chceme, aby aj budúce generácie poznali život predkov,“ zhodnotil tento počin starosta Rudolf Hammer.

Nadviazali na tradície i úspechy.

Folklórny súbor Rovňan pôsobí v obci od roku 2001. Je pokračovateľom súboru, ktorý pracoval pri VD Ľudová tvorba od roku 1957. Jeho úspechy boli nesporné. Už po dvoch rokoch tvrdej práce získal na celoštátnej prehliadke v pražskej Lucerne prvé miesto. I členovia dnešného súboru vedia, čo sú to úspechy. Rok po svojom vzniku vystupovali na Jánošíkových dňoch v Terchovej, boli tam i vlani, vo februári tohto roku ich pozvali vystupovať na plese Slovákov v Prahe.

V repertoári súboru sú témy drotárskych tradícií, motívy z horného Považia i Kysúc, ale aj piesne a tance z iných regiónov Slovenska. Programovú štruktúru dokážu flexibilne upraviť podľa toho, na ktorom mieste či pri akej príležitosti vystupujú. Minulý rok k harmonike pribudli ďalšie nástroje, dnes so súborom spolupracuje cimbalová muzika. Tento rok by si chceli obnoviť a doplniť krojovú výbavu, pretože existujúca má už vyše 20 rokov. Nové by určite poslúžili aj dorastu, ktorý do Rovňana prechádza z detského súboru Rovňanček. „Nič z našich plánov by sme nemohli realizovať bez výdatnej pomoci obce a ďalších nemenovaných, ktorí obom súborom pomáhajú. Im patrí naša veľká vďaka,“ tvrdia členovia Rovňana i Rovňančeka.

Alfou a omegou je pitná voda

V rozvojom pláne obce sú záležitosti, ktoré sú mimoriadne dôležité pre jej rozvoj a ich neprítomnosť by mohla podstatne zabrzdiť budúci rozvoj. V prvom rade to je dostatok pitnej vody a s tým súvisiaca kanalizácia. Podľa zásad Európskej únie musia byť tieto záležitosti vyriešené do roku 2015. Po tomto termíne by mohli obciam vzniknúť vážne problémy. Najmä finančné. „Väčšina rodín je odkázaná na rôzne zdroje pitnej vody, ktoré sú, najmä v letných mesiacoch, menej výdatné. Pri individuálnych gravitačných vodovodoch je voda vlastne zadarmo. To isté platí aj pri vypúšťaní splaškovej vody do vlastnej žumpy. K tomu treba pripočítať akurát náklady na občasné vyčistenie žumpy fekálnym vozom. Za vodu z obecného vodovodu sa však musí platiť, rovnako aj za yypúšťanie odpadovej vody do kanalizačnej sústavy,“ vyslovil svoj názor starosta Rudolf Hammer. A tak hľadajú najoptimálnejšie riešenia. Tým je v danom okamihu Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. Obec začala rokovania a robia všetko pre to, aby z projektov SVS neboli eliminovaní. Naopak, jej prostredníctvom chcú realizovať všetky svoje predstavy a požiadavky. „Je nám jasné, že na cenotvorbu nebudeme mať takmer žiaden vplyv, ale toto je najschodnejšie riešenie. Pretože tak ako ústredie chceme zabezpečiť aj okrajové časti obce a osady,“ dodal na záver starosta.

Jednou vetou...

• V roku 2008 oslávi Veľké Rovné narodeniny, bude mať rovných 600 rokov.

• Jeho najstaršou spomínanou časťou sú Rimanovice (1408 Rymanowicz).

• Pôvodným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo a chov oviec.

• Drotárstvo bolo príčinou toho, že tradičný valašský kroj - huňa, biela košeľa, úzke nohavice, krpce a klobúk - doplnený kapsou, vrecom či krošňou, biela hrubá zriasená zápona, na nej vpredu glotová čierna zástera, lajblík s rukávcami a biela vyšívaná šatka na hlavu u žien - sa u mužov rýchlo zmenil na mestský odev.

• Pôvodným i terajším patrónom rímskokatolíckeho kostola je sv. Michal Archanjel.

• Ten je na prvom známom odtlačku obecného znaku i na novodobom erbe, ktorý sa používa od roku 1992.

• Vo Veľkom Rovnom žije dnes 4 029 obyvateľov vo viac ako 900 rodinných domoch a 316 bytoch na sídlisku.

Ľudia žijú všade

Oficiálne sa obec Veľké Rovné skladá z ústredia a ďalších šiestich miestnych častí. Osád je niekoľko desiatok, vo všetkých žijú ľudia a samospráva to musí rešpektovať. Najvzdialenejšia osada je Záblatie, z hľadiska počtu obyvateľov sú najmenšie Madzín, Cibuľkovo a už spomínané Záblatie. Niekde žije 15, inde dvadsať ľudí. Vychádza to z historického vývoja, vedeniu obce však záleží na všetkých.

Budú aj obecné byty

Čo sa týka novej výstavby v obci, zelenú majú momentálne rekonštrukcie starších domov. Nových stavieb pribúda tak päť až sedem ročne. V krátkej budúcnosti chce vedenie obce začať rozmýšľať o výstavbe obecných nájomných bytov z fondu rozvoja bývania. Chce to však vysporiadané pozemky a súhlasné stanovisko najbližších susedov. „Myslíme predovšetkým na novovznikajúce mladé rodiny, ktoré by v týchto skromnejších podmienkach našli akúsi medzistanicu. Po čase, keď by sa finančne trochu skonsolidovali, môžu sa rozhodnúť pre vlastné riešenie,“ je presvedčený starosta Rudolf Hammer. V poslednom čase sa počet obyvateľov obce stabilizoval, hoci za posledné storočie zaznamenali jeho mierny pokles. Pred rokom 1989 si v regióne veľa chalúp či dreveníc kúpili na rekreáciu aj občania Českej republiky. Niektorí ich už odpredali späť Slovákom, iní sa už vo Veľkom Rovnom cítia ako doma a svoj domček by nepredali za nič na svete.

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 694
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 526
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 329
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 12 357
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 666
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 981
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 613
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 366
  1. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  2. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  3. Martin Pánik: Sú premnožené
  4. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  5. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  6. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  7. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  8. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 998
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 455
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 330
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 231
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 341
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 327
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 640
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  2. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  3. Martin Pánik: Sú premnožené
  4. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  5. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  6. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  7. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  8. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 998
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 455
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 330
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 231
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 341
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 327
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 640
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu