rným sviatkom. Môže pripadnúť na hociktorý pondelok medzi 22. marcom a 25. aprílom. Už menej ľudí však vie, prečo je to tak. Dátum tohto sviatku sa stanovuje podľa cirkevného pravidla, ktoré je platné od roku 325. Veľkonočnou nedeľou môže byť len tá, ktorá nasleduje po prvom splne Mesiaca po jarnej rovnodennosti. Podľa záznamov v evanjeliách bol Kristus ukrižovaný na začiatku židovských sviatkov pesah a večer toho istého dňa nastalo zatmenie Mesiaca, ktoré môže byť len pri splne. Situáciu trochu komplikujú dva údaje. Dátum jarnej rovnodennosti a samotný spln Mesiaca. Vysvetlenie by však bolo dosť zložité.
Zaujímavé ale môžu byť tieto informácie - najčastejšie pripadá Veľká noc na 19. apríla (naposledy to bolo v roku 1992), najmenej na 22. marca (1818). Najneskôr môže byť 25. apríla (naposledy 1943, nabudúce 2038). Rovnaké poradie veľkonočných dátumov, aké sú teraz, sa bude opakovať až o 5 700 000 rokov.
Podľa Belských novín spracovala Eva Bučová
Belá
V Belej sa zachovali všetky tradície, ktoré úzko súvisia s Veľkou nocou. Aj tento rok, v pondelok po malej omši, sa chlapci, mládenci a muži vyberú na oblievačky a šibačky. I keď už nie v krojoch, ako to bývalo kedysi. Na sviatočných stoloch v domácnostiach nebude chýbať šunka, maľované vajíčka, sladkosti a syrové korbáčiky. Podľa všetkého sa bude končiť až večer. Ale veľkonočné veselie bude pokračovať aj na druhý deň, v utorok. Vtedy to dievčence chlapcom a ženy mužom všetko vrátia. Aj s úrokmi.
Dolná Tižina
Oslava Veľkej noci v Dolnej Tižine sa začne už v piatok, s prívlastkom veľký. Takmer všetci obyvatelia obce sa snažia v tento deň dodržať pôst, nekonzumovať mäsité jedlá, ale obmedziť aj ostatné. A pomaly sa začínajú tešiť na veselú šibačku a oblievačku.
Dlhé Pole
Mužská časť obce si už pletie vŕbové korbáče, ženy chystajú údené mäso, ale aj trochu dobrej slivovice pre „šibačníkov“, ktorí budú na Veľkonočný pondelok chodiť od chalupy k chalupe. Okrem šibania sa bude, samozrejme, aj oblievať. Aj tento rok veľkonočné sviatky v Dlhom Poli spestria chlapi z folklórnej skupiny Drotár, ktorí sa na šibačky vyberú pekne v krojoch, so sprievodom heligóniek.
Kamenná Poruba
Tu si veru mládenci i muži na Veľkú noc privstanú a stáva sa, že dievky i ženy prídu ráno do kostola v mokrých šatách. A za celý deň sa prezlečú i niekoľkokrát. Ani tu sa na sviatky nepodávajú nejaké zvláštne jedlá. V každom dome nájdete na stole údené so šalátom.
Čičmany
I keď sú Čičmany vari najrázovitejšou obcou v našom regióne, Veľká noc má i tu tradičnú podobu. Šibačka, veľkonočné kraslice, údené mäso, varené vajíčka. Starostka Mária Bolvanová si však zaspomínala i na staré zvyky, ktoré sa, žiaľ, už strácajú. „V sobotu sa v kostole svätila voda, ktorú si ľudia brali domov a rozväzovali sa zvony. Pôst vlastne končil až v nedeľu, keď si rodina sadla k sviatočnému obedu. Jedli sa vajíčka, klobása, mäso. Nič zo stola sa však nesmelo vyhodiť, všetko sa zviazalo do obrúska a pri oraní sa dalo pod prvú brázdu.“
Rosina
Veľká noc v Rosine, to je predovšetkým duchovno. Najväčším sviatkom je tu Biela sobota so vzkriesením a plným kostolom veriacich. V rovnakom počte sa stretnú aj na Veľkonočnú nedeľu, kedy pri svätej omši vystupuje aj spevácky zbor Sursum corda. Pondelok patrí tradičnej polievačke so šibačkou. „Mládenci veru vodou nešetria, niekedy dievčatá hádzali aj do rieky. Tá je však teraz dosť špinavá,“ spomenul na roky predchádzajúce Peter Ďuroška. Na veľkonočnom stole v Rosine nesmie chýbať rosinská krúpna baba, veľkonočný baránok, ale ani pohár dobrého vínka.
Fačkov
Výnimočné veľkonočné sviatky slávia vo Fačkove. V nedeľu chodia chlapci dievčatá len šibať a v pondelok zasa iba oblievať. Nejedenkrát sa i dnes stane, že dievčatá skončia v studenej Rajčianke. Takéto dvojdňové „vystrájanie“ sa chlapcom ohromne páči, pretože aj odmena je dvojnásobná. Dievčatá však z toho dvakrát nadšené nie sú a často sa pred šibačmi zamykajú.Eva Bučová