Roboty sa naši ľudia neboja
Úplne prvá zmienka o Kunerade je z roku 1228, keď bola v Stránskom fara, ku ktorej patrili obce Konská, Kamenná Poruba, Poluvsie a Kunerad. Pritom sa Stránske nespomína ako obec, ale len pod názvom podhorské chalupy. Prvá oficiálna zmienka o Kunerade je z roku 1490. O rok tu teda budú oslavovať 515. narodeniny. Istotne aj vtedy bude Kunerad obklopený vencom prekrásnych hôr a budú v ňom žiť rovnako dobrí a pobožní ľudia ako dnes.
Tak ako pri našej poslednej návšteve Kuneradu v júli 2001, aj teraz nás privítal starosta Blažej Dolník (na snímke). S úsmevom a energiou, ktoré sú preňho typické. A tak sme hneď boli zvedaví, čo sa od našej ostatnej návštevy v Kunerade zmenilo.
Zmenilo sa toho veľa. Za dôležitý krok považujem vybudovanie dvoch mostov. Spočiatku mali ľudia voči nim námietky, dnes, keď sú hotové, sú s nimi veľmi spokojní a slúžia všetkým. Za najväčší úspech považujem však to, že sa nám podarilo ušetriť kopu peňazí. Podľa projektov mal každý z nich stáť okolo milióna, my sme obidva dokázali urobiť za necelých 400-tisíc. Kúpili sme materiál a veľmi veľa vecí sa urobilo svojpomocne. Jeden smeruje k lyžiarskemu vleku, druhým sa na dolnom konci zrušila asi 600-metrová obchádzka. Som presvedčený, že ich už neodnesie ani storočná voda.
Ale to určite nebolo všetko?
Iste, robili sme aj niektoré chodníky a veľmi sme si dali záležať na spodnej kanalizácii na dažďovú vodu, kde sme položili rúry s veľkým priemerom, pretože najlepšie vieme, akú šarapatu dokážu urobiť prívalové dažde v našej obci.
Pozrime sa teraz trochu do budúcnosti.
Volebný program, ktorý sme si vytýčili je dosť náročný. Ako po finančnej stránke, tak aj po pracovnej. Pevne verím, že to zvládneme. Teraz sme urobili taký výrez okolo potoka, chceli by sme tam potok trochu zregulovať, budeme sa snažiť, aby túto akciu aspoň sčasti zafinancovalo aj Povodie Váhu. Ale aj keď nie, musíme urobiť to najnutnejšie. Nuž a ešte dva roky máme na rekonštrukciu dvoch priestorov vedľa kultúrneho domu, na výstavbu nohejbalového a volejbalového ihriska pre mladých ľudí. Už sme uvažovali aj o úpravách priestorov bývalého obecného úradu. Bolo by to dobré miesto na rôznu klubovú činnosť, napríklad pre dôchodcov.
Aj to budete robiť svojpomocne?
Ako inak?
Jednou vetou...
•Aj keď sa Kunerad v roku 1490 spomínal ako Hunyerad, pôvod jeho názvu môže byť iný.
•V Žilinskej knihe z roku 1473 je totiž slovo kuneraz a jeho význam je brav, to znamená, že to mohla byť služobnícka osada s chovom bravov.
•Na konci 15. storočia patrila obec zemianskym rodinám Práznovských a Athalmyovcov.
•V roku 1784 mala obec 32, domov, 35 rodín a 207 obyvateľov.
•Prvú školu tu začali stavať už v roku 1911, o rok neskôr sa v nej už učilo.
•Gróf Mikuláš Ballestrém dal v najkrajšej časti Kuneradskej doliny v rokoch 1914-16 postaviť krásny, secesný lovecký zámoček.
•Chvíle hrôzy prežili obyvatelia v poslednom roku 2. svetovej vojny.
•Pri oslavách 500. výročia prvej písomnej zmienky o obci tu vysvätili nový kostol, ktorého stavba začala ešte v roku 1986, pre neprajnosť doby sa však tak skoro nemohol dokončiť.
•Dnes žije v Kunerade v 187 domoch asi 922 obyvateľov.
•Najstaršou je Pavlína Horníková (1912), najmladšími Sofia Mudrincová, ktorá sa narodila 30. apríla a je tak o tri dni staršia ako Patrik Jančuch.
Pre kuneradské mamky
Deň matiek je v Kunerade krásnym sviatkom a všetky mamičky sa naň už dlho predtým tešia. „I keď nemáme financií nazvyš, na maše mamy si nejakú tú korunku nájdeme. Čo sa týka programu, ten vždy pripravia naše učiteľky s deťmi z materskej i základnej školy. A pridá sa i skupina dievčat, ktoré spievajú v kostole. Každý rok býva veľmi pekný, niekedy aj dojímavý,“ tvrdí starosta Blažej Dolník. Aj tento rok sa mamky a mamičky zišli v nedeľu popoludní v priestoroch kultúrneho domu, aby si od svojich detí a vedenia obce vypočuli slová poďakovania a lásky. K tomu nechýbalo malé občerstvenie a kvietok. Veríme, že tento rok ich zabezpečili dosť. „Každý rok máme nachystaných takých 150, a poviem vám, vlani nám ostalo len šesť.“ Viac komentárov ku slovám starostu vari ani netreba.
Hasiči pôjdu do nového
Ešte minulý rok sa začala v Kunerade realizovať stavba hasičskej zbrojnice. „Mali len drevenú búdu, v ktorej parkovalo auto a bol tam zložený aj ďalší materiál. Nedôstojné pre našich hasičov, ktorých je v obci asi 80. Predsedom je Janko Remenec, veliteľom Jaro Horník a tí so svojimi ľuďmi urobili neskutočný kus práce,“ vyzdvihol činnosť Dobrovoľného hasičského zboru starosta obce. Rozpočet na stavbu je 2,5 milióna, starosta Blažej Dolník je však presvedčený, že to dokážu urobiť aj za milión. Zasa svojpomocne, s využitím ľudí, ktorí robia v menších obecných službách, a samozrejme, s obrovským zanietením všetkých hasičov. Na brigády však prichádzajú aj ďalší. Tento rok na hody v polovici septembra by už malo byť všetko hotové. Dve garáže, priestory na uskladnenie výzbroje i výstroja, sociálne zariadenia a aj nová kancelária pre hasičov, aby sa mali kde stretávať a aby sa tam cítili ako doma. A ak stihnú, tak aj nová terasa, kde budú môcť organizovať aj väčšie podujatia. „Vonku by sme ešte chceli osadiť stoly a lavičky, aby tu bolo aj príjemné posedenie,“ dodal starosta.
Stavať nie je kde
Mladí ľudia z Kuneradu by veľmi radi ostali vo svojej rodnej obci a založili si tu rodiny. A postavili si aj nové domy. „Záujem je obrovský, obec však nemá absolútne žiadne pozemky,“ konštatuje starosta. Aj preto si dali spracovať územný a rozvojový plán obce, v ktorom by chceli rozšíriť stavebný intravilán. Pretože v Kunerade by chceli stavať aj ľudia zvonka, obec by rýchlo dokázala predať všetky pozemky. Rovnako veľký záujem je aj o výstavbu rekreačných objektov. Pod tie sa momentálne predávajú súkromné pozemky.
Zasa sa pozabudlo
Jednou z veľkých vášní starostu Blažeja Dolníka je ochotnícke divad-
lo. A je mu dosť ľúto, že sa naň zasa akosi pozabudlo. „Hrali sme ešte pred troma rokmi. Vtedy sme mali veľký úspech s hrou Strídža spod hája. Ale i s inými. Najväčší problém sú ľudia. Mladým sa do toho akosi nechce, viacerí za prácou dochádzajú. Ale pevne verím, že to raz opäť skúsime. Najväčším organizátorom vždy bola Angelka Očková, už je na dôchodku, len sa mi zdá, že má menej času ako predtým,“ usmial sa starosta.
Aj bez odborníkov
Tento rok sa do menších obecných služieb v obci zapojilo 17 ľudí, vlani ich bolo ešte viac. „Môžeme sa nich spoľahnúť pri každej práci. Ale nepáči sa nám rozhodnutie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že ľudia, ktorí robia, nedostanú v podstate nič. Aktivačný príspevok majú len tí, ktorí sú v hmotnej núdzi a berú sociálnu dávku 1 400 korún. My na tom však nič nezmeníme,“ vyslovil uznanie svojim ľuďom starosta Blažej Dolník. Nevadí, že všetci nie sú odborníci, veď v obci treba urobiť tisíc ďalších robôt.
