povinne ruštinu. Popri nudnej gramatike nám učitelia „vtĺkali“ do hláv aj zopár pesničiek. Jedna z nich hovorila o celkom prostých veciach: pusť vsegda budet solnce, pusť vsegda budet neba, pusť vsegda budet mama, pusť vsegda budu ja... Povinné vyučovanie ruského jazyka je už minulosťou, no pieseň zostala. Je v nej to, čo je pre dieťa dominantné: vzťah k matke. Je v nej celkom prosté detské šťastie. Matka má v tej piesni rovnakú hodnotu ako slnko a nebo. Je to vysoká hodnota, rovnajúca sa večnosti, pretože nebo a slnko boli, sú a budú stále. Pre každé dieťa je jeho matka slniečkom. Mala by ním zostať, aj keď dieťa dospeje a spozná svet z druhej strany. Matka, ako symbol večného znovuzrodenia, žriedlo opakujúceho sa života, je tou, čo dáva ľudstvu nesmrteľnosť. Nech je hocijaká, je vždy matka. Aj preto by mala mať svoj piedestál. A nielen v detskej piesni. Text a foto: (kug)
Blahoželanie
Všetkým matkám, starým mamám, ale aj ďalším ženám, ktoré svoj život venovali výchove detí, prajeme veľa šťastia, rodinnej pohody a lásky. (kug)
