tiky, tešia sa čoraz väčšej obľube. Azda preto, že sú aspoň na hodinu výbornou gumou na gumovanie stresu. Povedzte sami, kde sa dá lepšie zabudnúť na starosti? Kde sa dá lepšie zabudnúť na to, že za posledný mesiac stúpla ručička osobnej váhy o tri kilá smerom hore, že nemám z čoho splatiť dlh priateľke, že zamestnávateľ mi už dva mesiace nedal výplatu? Nikde inde, len pri telenovele. Paradox je však v inom. Stotožňuje-
me sa s osudmi Rosalindy, Palomy, Milagros či Esmeraldy a akosi nám uniká, že náš život je vlastne takmer taký istý, iba sa odohráva v inom prostredí a s inými aktérmi. Napríklad taká Paloma zo seriálu Keď budeš moja. Sklamanie zo životnej lásky má v svojom tajnom zápisníčku nejedná slovenská že-
na. Zášť a prenasledovanie osob-
ných nepriateľov taktiež. Takisto prežíva krušné chvíle pri strate zamestnania. Keď nemá prácu, takisto žije na dlhy. Takisto ju veritelia nútia, aby ich čím skôr splatila. Väčšinou nemá z čoho, a tak sa tak isto ako Paloma bezmocne díva na to, ako jej exekútori odnášajú z bytu televízor a nábytok. Len škoda, že na Slovensku nieto Diegov, ktorí by vyplatili veriteľov slovenských Palom. Že naše ženy neprežívajú raketový vzostup zo dna priepasti na vrchol úspechu. Možno aj preto sa na Slovensku telenovely nenakrúcajú. Všetky by mali totiž smutný koniec. No napriek tomu by sme pri telenovelách nemali žiť životy iných ľudí, ale ten svoj, vlastný. Aj keď je ďaleko ťažší ako život telehrdiniek.
(kug)