čiť aj v Predmieri, kde naša redakcia navštívila miestnu ZŠ. Tak, ako to býva pri každej návšteve, sa domáci chceli pochváliť tým najkrajším a najlepším, čo majú. Vytiahli hrubý bulletin s fotografiou M. R. Štefánika. Keď sme v ňom zalistovali, našli sme práce žiakov, ktoré hovorili o tomto velikánovi slovenského národa.
Listovanie v stránkach nám prezradilo, že celá škola žije odkazom M. R. Štefánika. Zaslúžila sa o to Mgr. Jolana Letríková (na snímke), bývalá riaditeľka. Patrí k tým učiteľom, ktorí v predmierskej škole strávili väčšinu svojho života. V jej pamäti sa zachovali všetky významnejšie udalosti, ale aj výnimoční žiaci, či učitelia. Požiadali sme ju o rozhovor, aby nám priblížila ZŠ v Predmieri cez prizmu rokov, čo v škole prežila.
Kedy si žiaci prvýkrát sadli do lavíc v predmierskej škole?
Bolo to v roku 1966, v septembri. Dovtedy sa vyučovalo v dvoch budovách, a to v terajšej materskej škole a v budove terajšieho školského klubu. Dochádzka bola komplikovaná pre učiteľov aj žiakov. Kým sa učitelia presunuli z jednej budovy do druhej, strácal sa čas z vyučovacej hodiny. Preto celý Predmier privítal myšlienku, že sa postaví nová škola. Z každého ročníka sme otvorili dve triedy. Zo začiatku sem dochádzali aj deti z Hrabového, z Maršovej a Rašova, a samozrejme, žiaci zo samotného Predmiera. Neskôr začali hrabovské deti chodiť do Bytče.
Pri škole stojí krásna a moderná budova telocvične. Má vraj niekoľko naj… Poviete nám, ktoré sú to?
Stavba a otvorenie telocvične boli významným medzníkom v histórii školy. Otvorili sme ju v septembri 1989. Občania Predmiera ju postavili v rámci akcie Z. Ako ste spomenuli, má svoje naj. Je to najväčšia školská telocvičňa na Slovensku. Pri jej stavbe nepomáhali iba dospelí, rodičia, ale aj samotné deti, najmä zo starších ročníkov, ôsmaci, deviataci. Upravili areál okolo nej. Bez akejkoľvek techniky, len s pomocou fúrikov vyviezli hlinu, ktorá pred telocvičňou bola. Vysadili kríky, zasiali trávu, spravili konečnú kvetinovú úpravu. Vtedy deti ušetrili školstvu 80 000 Sk, ktoré boli na tieto účely vyhradené. Telocvičňa neslúži len škole. Využívajú ju aj futbalisti a iní športovo založení občania Predmiera. A aby som nezabudla, aj vojaci z tunajšieho útvaru, s ktorými spolupracujeme
Škola už teda stojí tridsaťšesť rokov. Prešla za ten čas nejakou rekonštrukciou alebo opravami?
Po dlhý čas na to neboli finančné prostriedky. Tie sa našli až v posledných rokoch. Prerobila sa atika, opravila strecha. Stálo to takmer dva milióny korún. Rekonštrukcia prebehla veľmi rýchlo, v priebehu jedného-dvoch mesiacov, cez prázdniny. Vďaka tomu vôbec nebola narušená prevádzka školy. Všetko bolo urobené načas. Dali sme na okná nové žalúzie v hodnote asi 40 000 Sk.
Učilo sa žiakom po rekonštrukcii lepšie? Aké sú výchovno-vzdelávacie výsledky školy?
Už niekoľko rokov dosahujeme mimoriadne dobré výsledky najmä v oblasti slovenského jazyka. Som slovenčinárka, pracujem v škole tridsaťtri rokov, vlastne od samého začiatku. Slovenčina je mojou srdcovou záležitosťou, preto sa snažím o čo najlepšie výsledky v tejto oblasti. A darí sa nám. Už niekoľko rokov za sebou dosahujeme výrazné úspechy. Teší nás napríklad úspech v rámci celého Slovenska v súťaži časopisov. Náš časopis Lupienok som poslala do Bratislavy a porota ho ohodnotila pekným tretím miestom, na čo som patrične hrdá.
Vráťme sa k bulletinu s fotografiou M. R. Štefánika. Prečo práve Štefánik?
V tomto školskom roku sme organizovali spolu s obecným úradom a Spolkom M. R. Štefánika v obci súťaž Štefánik a naša vlasť, kde sa z našej školy zapojilo viac ako 50 žiakov. Súťažili v troch kategóriách. Víťazov sme mohli odmeniť hodnotnými cenami, ktoré sme dostali od vedenia obce a spolku M. R. Štefánika. Za prvé miesta sme udeľovali krásne encyklopédie. V prvej kategórii sa na prvom mieste umiestnila Veronika Bajzová a Richard Bačikovský. V druhej kategórii to bola Janka Hrabovská a Ivetka Gunišová, v tretej kategórii Veronika Gombárová, Monika Halamová, Gabika Chladná. Naša škola dostala hlavnú cenu za bulletin, venovaný M. R. Štefánikovi a za slávnostný školský časopis, ktorý pri tejto príležitosti vydala.
Zdá sa, akoby celá škola žila odkazom M. R. Štefánika. Iste ste sa však zúčastnili aj na ďalších súťažiach. Ako je to s nimi?
Samozrejme, že sa zúčastňujeme aj na iných akciách. Nechýbali sme ani na Šalianskom Maťkovi, čo je súťaž v prednese ľudových povestí. Získali sme na okresnom kole v druhej kategórii druhé miesto, ktoré nám vybojoval Lukáš Ďurajka z piateho ročníka. Zapojili sme sa aj do celoslovenskej súťaže Európa v škole. Do okresného kola tejto súťaže postúpilo šesť žiakov. Richard Bačík v druhej kategórii na okresnom kole získal druhé miesto.
