jazykovú kultúru. Z toho vyplýva požiadavka dať deťom také vedomosti, aby sa mohli presne, logicky a štylisticky správne vyjadriť.
Slovenský jazyk má medzi ostatnými učebnými predmetmi v Základnej škole na Ulici mieru ústredné postavenie. Ústredné preto, lebo je vo vzťahu ku každému predmetu.
Pre všetky učebné predmety je významný tým, že pestuje a rozvíja komunikatívne a jazykové zručnosti žiakov a logiku ich myslenia. Jazyková výchova úzko súvisí s estetickou stránkou hudobnej výchovy a výtvarnej výchovy, s vlasteneckou výchovou, občianskou výchovou, dejepisom, zemepisom a vzťahom k vyučovaniu cudzích jazykov.
Nie je ľahké prelomiť ľahostajnosť a vzbudiť lásku k našej materčine – slovenskému jazyku. Aj preto v škole venujú mimoriadnu pozornosť motivácii a aktivizácii žiakov na hodinách slovenského jazyka. Jednou z ciest, ako dosiahnuť vytýčený cieľ, bola aj myšlienka ozvláštnenia priestorov, v ktorých sa žiaci denne pohybujú a vyzdobiť si ich tak, ako ich stále motivovali a aktivovali.
Tému na výzdobu si žiaci vybrali sami. Bola ňou láska, najkrajší cit, akého je človek schopný. Lásku možno prijímať aj rozdávať. Láska sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov. Tento cit sa zachoval aj v rôznych formách ľudovej slovesnosti.
Sú rôzne metamorfózy lásky: láska matky k dieťaťu, láska k Bohu, láska k rodičom, láska k vlasti, láska k prírode, láska k žene, mužovi, láska k milej, milému, láska k materinskej reči. Výtvarnou výzdobou triedy vyjadrili žiaci svoju potrebu rozdávať pokoj a lásku, porozumenie a vzájomnú úctu.
Svoje pocity účelne, esteticky a zaujímavo preniesli na papier, upravili, skrášlili a oživili triedu, v ktorej strávia šesť hodín denne. Na výzdobe sa najviac podieľali žiačky 9. C triedy – Katarína Ivanková, Lenka Kratochvílová, Ivana Slaninková, Michaela Kováčová, Ida Králiková a Marianna Múdra. Svoje nápady uskutočnili pod taktovkou Mgr. Daniely Mičietovej.