Diskrétnosť
Keby sme voči sebe jednali s diskrétnosťou, keď ide o slabosti zjavné ľudským pohľadom, bola by to obrovská vec. Bohužiaľ je pre nás oveľa prirodzenejšie utekať a povedať to trápne a zlé, čo vieme na niekoho druhého, ešte „za tepla“ ostatným. A vôbec, ako často trávime čas tým, že sa vŕtame v chybách a hriechoch druhých! Ak však milosrdenstvo nejde ruka v ruke s pokorou, nie je to žiadne milosrdenstvo. Raz sa cestovateľ Barský vypravil na horu Athos, aby videl na vlastné oči život tamojších mníchov, o ktorých toľko počul.
Zo svojej výpravy zanechal nasledujúcu pozoruhodnú poznámku: „Popisovať mravy a život mníchov je veľmi neľahké. Keby som tvrdil, že sú všetci dobrí, klamal by som, keď ich nazvem všetkých zlými, padnem v podozrenie. Vcelku vyznávam, že všetci, ktorých som poznal, boli lepší než ja.“ Pokiaľ naozaj myslel, čo napísal, bol mužom veľkého milosrdenstva.
Z knihy Kataríny Lachmanovej: O milosrdenstve
vybral vpd. Vladimír Kutiš,
pripravila Eva Kolkusová
