Medové motúzy a čo ďalej?
Pred niekoľkými týždňami, v rámci predvolebnej kampane do parlamentných volieb, označoval každý opozičný kritický hlas Ján Najmúdrejší Zlatoústy ako demagógiu. Demagóg bolo snáď najfrekventovanejšie slovo, ktoré používal. Pán J. N. Zlatoústy nás štyri roky kŕmil rozprávkami. Najskôr učil svojich spolustolovníkov písať čierne knihy, potom spoločne preberali náuku z frazeológie o tom, že už sa ideme mať lepšie. Bude to od budúceho roku..., budúceho roku..., budúceho roku. Potom vládnuca garnitúra zmenila rétoriku. Všetkých nás presvedčila, že sa už skutočne máme lepšie. Každý, kto sa opovážil čo i len naznačiť niečo iné, bol oznámkovaný ako demagóg. To bolo rečičiek o zoštíhľovaní chápadiel vládnej chobotnice o redukcii redukcie. Isteže sme medovým motúzom uverili premnohí. Výsledky volieb sú toho dôkazom. Viacerí z nás nepostrehli, že J. N. Zlatoústy je i výborným lovcom. Nelenil a kládol pasce, nástrahy, klepce. Čo keby to náhodou nevyšlo? Nech sa protivníci mudrlanti lapia do želiez. Ján Najmúdrejší Zlatoústy pri všetkej chytrosti pozabudol, že hodený bumerang má svoje vlastné zákonitosti letu. Pozabudol sa a bumerang sa neúprosne vracia k svojmu adresátovi. Úder sa neodvratne blíži. Čo teraz? Musíme šetriť. Ihneď a veľa! Zbláznili ste sa, že budeme šetriť u seba? Naše peňaženky treba predsa plniť, plniť, plniť. Naše rokovacie stoly by mali byť skromnejšie? Vládna chobotnica by sa mala zoštíhľovať? Čo vás nemá. Šetriť sa bude predsa na voličoch. Veď budúce voľby budú predsa až o štyri roky. A od budúceho roka sa predsa budeme mať lepšie..., mať lepšie..., mať lepšie.Fero Dielnica
