O rozhodovaní
Ak dáte pred malé dieťa krabicu s viacerými cukrovinkami a poviete, aby si vybralo, ste svedkami, že si z každého druhu vezme jeden kúsok. Počínali by sme si tak i my, dospelí, ale sme si vedomí, že z ponúkaných kúskov sa berie vždy len jeden. Chvíľu váhame, potom vyberieme. Voľba nad krabicou vážnych životných rozhodnutí je už zložitejšia. Tie, aj keď sú zabalené v lesklých obaloch ako cukrovinky, nemusia mať rovnako sladký obsah. Výber niektorých rozhodnutí je tak závažný, že aj keď nám po čase nechutí, nedá sa odhodiť ako cukrík a pristúpiť k ďalšej voľbe. Váhavci majú tendenciu váhať, čakať do nekonečna, až sa to rozhodne „samo“ alebo dajú na rady iných. Dlhé rozhodovanie môže nielen podporiť vznik neurózy, ale komplikuje celý život. Oveľa jednoduchšie to majú bábky, ktoré bábkar ťahá za špagáty, určuje rolu. Predsa za všetko môže „ten hore“. Niektorí ľudia túžia po takých „špagátoch“. Ak poznávame, hodnotíme, učíme sa dobrému, je naše rozhodovanie častejšie a časom aj jednoduchšie.
Z knihy Maxe Kašparů:
O radostiach ľudskej duše
vybral vpd. Vladimír Kutiš,
pripravila (eko)