Zlodeji si radi trúfnu na starších
Hneď po Troch kráľoch som sa stretol s priateľom zo Žiliny, ktorý nám závidel, že v Bytči sa nekradne. Horšie je to vraj vo veľkých mestách, kde dokážu „lumpi“ aj cez deň na frekventovanej ceste okradnúť človeka. Na druhý deň po tomto stretnutí som sa v podobnom položení ocitol aj ja. A to priamo v Bytči, na autobusovej stanici, kde mi mladý muž vytiahol z náprsného vrecka mobilný telefón a utiekol s ním nevedno kam. Bol to vyšší, počerný muž.
Môj zdravotný stav a vek mi nedovolil rozbehnúť sa za mladým, zdravým mužom. Nuž čo, draho platím za demokraciu. Pre nás z dedín bude nebezpečné už ísť aj za odborným lekárom na polikliniku. Na zaplatenie osobného strážcu peniaze nemáme, a tak sme vystavení nebezpečenstvu zo strany takýchto ľudí. Keby hneď pochádzal z diviačej rodiny, aj tá by sa za neho hanbila. Ten mobil bol mojim jediným prostriedkom na zavolanie lekárovi, požiarnikovi, prípadne na požiadanie inej pomoci. Nevlastnil som ho z prepychu ani z rozmaru, ale z nutnosti. Takíto ľudia však na takéto veci nehľadia. Trúfajú si na slabších, dôchodcov či chorých. Ak by sa o takéto hrdinstvo pokúsili so seberovným, skôr by sa dostali do nemocnice ako domov.
(huj)
