Kováčske remeslo bývalo ťažké, ale zaujímavé...
Petrovice – Svojrázny kraj pod Javorníkom v minulosti naučil mnohých ľudí dôkladne rozumieť remeslu. Bolo to tak aj v Petroviciach, kde ešte pred niekoľkými rokmi sa venoval tvrdému, ale krásnemu remeslu – kováčstvu - dnes 82-ročný Vincent Kubica. Kováči bývali univerzálni majstri svojho remesla. Vedeli vykovať nielen úžitkové veci, ale mali zmysel aj pre estetično a krásu, vďaka čomu sa ešte i dnes mnohé domácnosti v Bytčianskom okrese môžu pochváliť unikátnymi kováčskymi výrobkami.
Pán Vincent Kubica svoje kladivo odložil pred mnohými rokmi. Jeho vyhňa celkom vyhasla, aj keď v nej ešte prednedávnom horel oheň. Hádam práve pre prichádzajúce roky staroby sa snažil odovzdať svoj „kumšt“ synovi Michalovi. Veď nemá každý na to, aby si kúpil novú motyku... Ešte aj dnes si občania Petrovíc s vďakou zaspomínajú na starého kováča, ktorý vedel majstrovsky vsadiť do starého poriska opravenú násadu.
O kováčoch sa hovorí, že sú to chlapi zo železa, čo všetko vydržia. Ale so starobou si neporadia, život sa nedá prekuť nanovo. Preto sa ani kováčov syn Michal dnes nechytá kováčskeho kladiva. Opatruje svojho starého otca, ktorý je už bezvládny a potrebuje každodennú starostlivosť.
Na chvíle s otcom v kováčskej dielni spomína Michal takto:
„Chodievali sme tam spolu, aj keď už nič nerobil, len sa na mňa díval. Jeho rady boli cennejšie ako zlato.“
Na otázku, prečo dnes oheň v kováčskej dielni nehorí, odpovedá:
„V dnešných časoch je kováčstvo drahá záležitosť, hoci je to zaujímavá práca. Všetko stojí peniaze, uhlie, drevo železo, elektrika.“
Ďalším dôvodom, prečo sa Michal nemôže venovať tak dôkladne kováčskemu remeslu, ako kedysi jeho otec Vincent, je aj to, že má trvalý pobyt v Bytči a do Petrovíc za otcom dochádza. Oslovenie „kováčov syn“ mu však ostalo. Volajú ho tak všetci občania Petrovíc...
Zuzana Kuglerová
