však aj časom, keď si pripomíname umučenie i smrť nášho Spasiteľa a Pána. Jeho utrpenie približuje pobožnosť krížovej cesty. Pôvod má na miestach, kde Ježiš dobrovoľne trpel. Od Kajfášovho a Pilátovho domu až na Kalváriu a hrob, kde Ježiša pochovali. Už od nepamäti prichádzajú ľudia na tieto miesta, aby si pripomenuli dejiny našej spásy. Vznikli tu kaplnky a chrámy, ktoré pripomínali tieto tajomstvá.
Dnes vari niet katolíckeho kostola či kaplnky bez krížovej cesty. I na pútnických miestach, vo voľnej prírode stoja samostatné zastavenia, ktoré znázorňujú bolestnú cestu Ježiša.
Krížová pobožnosť je predovšetkým pre hriešnikov. Kristus prišiel hľadať a zachrániť „čo sa stratilo“. Každý by sa s ním mal stretnúť v takej miere, v akej sa cíti byť stratený, v akej je si vedomý, že potrebuje záchranu a dovoliť Bohu, aby ho zachránil. Krížová cesta je aj schôdzkou učencov a cestou tých, ktorí chcú padnúť do náručia Božieho milosrdenstva.
Aj dnes nesie Kristus kríž, je terčom posmechu, potupený a ukrižovaný. Všetky zlé veci v živote sú zastavenia krížovej cesty nášho života. Skúsme s pomocou Ježiša vstávať z našich pádov a dosiahnuť slávu vzkriesenia.
Podľa doc. Dr. Viliama Judáka spracovala Eva Bučová
