Drvivý dopad (politickej?) zimy
Tento týždeň nás sklamal. Nabažili sme sa prvých jarných dní, odložili kabáty, vytiahli poltopánky – a zrazu hop. Zima sa vrátila. Rozhodla sa, že si vezme príklad od svetových politikov a pripraví nám drvivý úder svojho návratu. Len ho nenazvala hrôza a des.
Celkom úprimne sama sebe závidím poslednú slnečnú hodinku, ktorú som presedela – myslím, že to bolo v utorok o piatej – na lavičke pri našom dome. Na oblohe takmer žiadneho mráčika, nohy mi okrem slnka zohrieval aj náš pes, nebolo počuť nič, len spev vtákov a šum vetra. Za stenami domu zostalo všetko trápenie sveta. Cez zatvorené okná neprenikol zvuk televízora, v ktorom dávali práve pokračovanie mexického seriálu, takže ma netrápilo, či si dá Mária Kristína urobiť testy DNA alebo nie. Zostali tam aj hrôzostrašné zábery z bagdadskej tržnice, tanky, namierené na iracké deti a ženy, lietadlá plné „inteligentných“ striel. Mňa obklopovalo len to úžasné ticho a krásny slnečný deň.
Ten pocit by som priala celému svetu: vyhrievať sa na slnku a ničoho sa nebáť. Najviac by som ho priala irackým deťom a ženám! Po tom drvivom údere politickej zimy, čo pre ne pár politikov pripravilo, si ho naozaj zaslúžia.(kug)
