ov sa v dnešnej dobe stále považuje za niečo akoby menej dôležité. Inak tomu nie je ani s výchovou a vzdelávaním žiakov v špeciálnych školách. Mnohí si myslia, že deti s mentálnym a iným postihnutím nemajú právo na rovnakú kvalitu života ako ostatní. Naš-ťastie však existujú pedagógovia, ktorí tomuto poslaniu zasvätili celý život. Sú to ľudia oddaní svojej profesii a ich jediným cieľom je snaha o integráciu „svojich“ detí do spoločnosti. Práve v Bytči sme sa stretli s učiteľským kolektívom, ktorý tieto predpoklady do bodky napĺňa. V utorok 29. marca organizovali učitelia z miestnej Špeciálnej školy internátnej 8. ročník regionálnej prehliadky v recitácii Hviezdoslavov Kubín a speve Zorničkin slávik. Vystúpili na nej žiaci zo špeciálnych škôl v Bytči, Svederníku, Šuji, Žiline a premiérovo i zo základnej školy zo špeciálnymi triedami Přemysla Pitra v Ostrave. Kto videl na vlastné oči vystúpenia týchto detí, ich snahu a radosť po zvládnutom výkone, musel si v duchu povedať, že sú skutočne úžasné a práca s nimi je radosťou. Spevácke výkony v podaní najmenších spevákov boli skutočne úchvatné. Tanečné číslo, ktoré predviedli na záver Ostravčania roztlieskalo aj tých najväčších skeptikov. Bola to skutočne vydarená akcia. Dokumentujú to i slová riaditeľky Špeciálnej školy v Bytči Violy Kováčikovej: „Akcia bola veľmi pekná i dobre pripravená. Prvýkrát sme mali možnosť privítať i vzácnych hostí z Ostravy a chceli sme si urobiť dobré meno. My sme boli v Ostrave už dvakrát. Naše učiteľky sa však aj bez ohľadu na to snažia rok čo rok úroveň podujatia vylepšovať.“ Aký význam mala takáto prehliadka pre tých najpovolanejších, samotné deti? Objasnila nám ho opäť pani riaditeľka: „Naše deti nemajú veľa možností vystúpiť. Sú to deti z málo podnetných rodín a my sa snažíme, aby nemali taký ostych, aby ich ostatné deti nepodceňovali. Potrebujú nadobudnúť sebadôveru, aby vedeli, že nie sú menejcenné. Prostredníctvom takýchto akcií máme šancu ich do spoločnosti dostať. Naše snaženie vidíme nakoniec, keď sa vrátia z učňovských škôl alebo sa zapoja do života. Keď sa nám poďakujú a my vidíme, že sme im pomohli, máme obrovskú radosť.“Michal Filek
Foto: autor
