o kolíska drotárskeho umenia. Tento fakt opísali vo svojich knihách viacerí slovenskí spisovatelia, medzi inými aj Milan Ferko, rodák z Veľkého Rovného. Krajine, odkiaľ odchádzalo najviac drotárov do sveta, dali aj zvláštne, poetické meno: Drotária. Zdalo sa, že Drotária zanikla spolu s drotárskym remeslom. Po druhej svetovej vojne vďaka spriemyselňovaniu výroby totiž ľudia začali uprednostňovať iné výrobky. Až do sedemdesiatych rokov sa drotárstvo považovalo za mŕtve remeslo. O znovuoživenie drotárstva a jeho pretavenie do modernej, umeleckej podoby, sa vo veľkej miere zaslúžil osemdesiatročný Karol Guleja, učiteľ z Dlhého Poľa. Vďaka jeho celoživotnej snahe sa v Považskom múzeu zriadila stála expozícia drotárstva. Považskí múzejníci sa však rozhodli, že nezostanú iba na pôde múzea a pokúsia sa znovu oživiť starú Drotáriu priamo v teréne. Aktivovali stretnutie so starostami obcí, kde patrilo drotárstvo k najrozšírenejším remeslám. Aj vďaka ich snahe sa práve v týchto dňoch konštituuje občianske združenie Drotária, do ktorého by mali spadať spomínané obce. Predbežné rokovania o vzniku združenia sa zatiaľ viedli vo Veľkom Rovnom na obecnom úrade. Ako nám prezradil riaditeľ múzea, Marián Mrva, starostovia privítali snahu o vznik občianskeho združenia Drotária s veľkým nadšením. Návratom tradičného remesla do regiónu chce občianske združenie Drotária podporiť turizmus a cestovný ruch v obciach, zoskupených v združení. Cieľom novodobej Drotárie je spojiť v sebe všetky obce, ktoré kedysi patrili do tej starej: Kolárovice, Petrovice, Kotešovú, Veľké Rovné, Dlhé Pole, ale aj Vysokú nad Kysucou či Makov. Zuzana Kuglerová, Foto: archív
