zväzu školstva sme oslovili predsedu komisie mládeže, vzdelávania, kultúry a športu MZ v Bytči Petra Bologu.
Pán predseda, pracovníci školstva sa aktivizujú a verejne dávajú najavo nespokojnosť s pôsobením vlády v školskej problematike. Čo si o tom myslíte?
Situácia v slovenskom školstve nie je dobrá. Nízke platy pedagógov a tomu zodpovedajúci spoločenský status, ale aj celkové zabezpečenie chodu škôl, nedostatok učebných pomôcok či nedávny, ešte stále nekonečný chaos okolo delimitácií – to všetko sú podnety na zmenu. Ľudia, ktorí sa starajú o výchovu a vzdelávanie, čiže o našu budúcnosť, si zaslúžia viac. Zaslúžia si, aby sa o ich problémoch, zabezpečení a výhodách nielen hovorilo, ale aj konalo.
V podstate súhlasím s požiadavkami Odborového zväzu školstva a vedy, ale k štrajku sa nepripojím.
Prečo?
Celková politika Konfederácie odborových zväzov je zlá, vplyv KOZ na dianie v spoločnosti je mizivý. Na vine je servilnosť a alibizmus veľmi dobre platených odborárskych bossov. Tí jediní sú príčinou klesajúcej členskej základne a autority odborárskeho hnutia. Divadielko, ktoré sem-tam predvedú pred kamerami, zostane divadielkom dovtedy, kým KOZ nevytvorí životaschopnú koncepciu a nezreálni svoje požiadavky.
Ktoré požiadavky máte na mysli?
Čerstvá požiadavka zvýšiť minimálnu mzdu na 8 100 korún prekonala všetky ostatné. Zvýšenie minimálnej mzdy o viac ako polovicu, to je silná káva nielen pre liberálne a konzervatívne zmýšľajúcich občanov. Prečo sa v sociálnom dialógu nehovorí o zdrojoch? Ak chceme my, pedagógovia viac, treba jasne povedať, kto má na náš úkor dostávať menej. Treba hovoriť o konkrétnych položkách verejných financií. Inak zase len vyjdeme do ulíc, odštrajkujeme si jednu vyučovaciu hodinu, dostaneme na konci roka o tristo korún viac a... nič.
Text a foto: (mif)
