Prosil o odpustenie
a s lanom odišiel k lesu
„Keď som prišla do dvora, bola tam jeho bývalá manželka. Pýtam sa, či má muža doma. Vraví mi, že áno, ale je dáky čudný už od rána,“ prežíva policajtka Zdenka celú situáciu ešte raz.
Bývalá žena jej v rozpakoch vysvetlila: „Každému povedal, keď sedeli aj s deťmi na dvore, aby mu všetko odpustili, zobral hrubší povraz so sebou, to sme videli a odišiel cez dvor dozadu, cez lúku do blízkeho lesa!“ Keď to od ženy počula, podpráporčíčka hneď zavolala kolegu, ktorý bol v aute na ulici. Vybrali sa cez záhradku za dvorom a hore kopcom po lúke.
Použili zbraň,
aby zachovali život
„Na takých sto metrov na okraji lesa sme ho zbadali akoby stáť ku nám chrbtom otočeného. Tušenie nás popohnalo. Rozbehli sme sa k nemu hore kopcom, a keď sme už boli bližšie, s hrôzou sme zistili, že už visí obesený. Špičky topánok boli kúsok nad zemou,“ opisuje situáciu 31-ročný nadstrážmajster Radoslav Mandáček a pokračuje: „Zistil som tep. Žil. Tvár fialovomodrá, nereagoval na krik, nedýchal. Napadlo nás rýchlo zlomiť konár, na ktorom bol lanom zavesený. Konár bol dosť hrubý. Praskol, ale bola to lieska. Tvrdé a mokré drevo. Obesenca som chytil a trošku nadvihoval, aby Zdenka mohla povoliť slučku, ale konár stále ťahal hore, šponoval.“ Zdenka dodáva: „Bola to sťahovacia slučka a telo ju svojou váhou stiahlo okolo krku tak, že som v tej chvíli povraz nemohla povoliť. Nebolo šance.“ Sekundy plynuli. Nemali nôž, nič ostré na prerezanie lana.
„Bol som zúfalý. Jeho život naozaj visel vo vzduchu. Už som si aj pomyslel, že mu niet pomoci. Preblesklo mi v tom rýchlo hlavou, vytiahol som pištoľ a vystrelil z desiatich centimetrov do lana nad obesencovou hlavou. Inú možnosť som nevidel. Použil som zbraň nie aby som zastrelil, ale zachoval život. Bol to výstrel pre život. Stačila našťastie jedna jediná rana z „deviny“ a už som mal jeho sedemdesiatkilogramové telo celou váhou podchytené druhou rukou,“ opisuje drámu hrdý policajt.
Trvalo to večnosť
Kolegyňa ho držala tiež. Muža položili na trávu, obrátili bokom a slučka povolila. Človek vypľúval reflexne čosi, bola tam aj zrazená krv z hrtana. Stále však bol v bezvedomí. Po minútke začal predsa dýchať. Skôr chrčal, ale bol pri živote. Policajti zavolali na číslo 158, aby rýchlo poslali záchranku. Sanitka z Rajca prišla asi po dvadsiatich minútach. „Myslela som, preboha, len nech teraz vydrží. Zdalo sa mi, že to trvá celú večnosť. Dávali sme pozor, aby sa nezadusil. Triasol sa celý. Zrejme traumatický šok,“ opisuje Zdenka Macangová svoje pocity pri zachraňovanom obesencovi. Dodáva: „Teraz mám dobrý pocit. Každý by ho mal, keď zachráni ľudský život, nech je ten človek aký chce, ale ide predsa o ten zachránený život“.
Policajti - záchrancovia boli navrhnutí na udelenie medaily za obetavosť.
Text a foto: Ján Filip
