kého života
Žilina – Príbeh Milana R. zo Žiliny znie možno neuveriteľne, je však smutnou realitou. Ešte pred časom žil usporiadaným rodinným životom s dcérou, synom a manželkou v jednej z predmestských štvrtí Žiliny. Okrem toho, že bol dobrým otcom a manželom, zdobila ho aj iná vlastnosť - patril k štyridsaťnásobným darcom krvi. Pred piatimi rokmi, presnejšie v auguste 1998, sa však stalo čosi, čo jeho život prevrátilo naruby. V televíznom aj rozhlasovom vysielaní odznela výzva oddelenia hematológie a krvnej transfúzie žilinskej nemocnice so súrnou žiadosťou o krv skupiny „nulka“ RH pozitív. Milan, ktorý mal presne túto skupinu, ani na okamih nezaváhal. Okamžite sa odobral na transfúznu stanicu, aby daroval svoju krv.
ZA POL ROKA MI VLASY
CELKOM OBELELI A VYPADALI
„Možno sa na ten prípad pamätáte!“ spomína po rokoch Milan R. „Vybuchla telefónna búdka na parkovisku za farským kostolom. Nablízku tam vtedy bol manželský pár. Žena na mieste zahynula, muža previezli do nemocnice. Mal takú istú krvnú skupinu ako ja. Prišiel som tam, všetko prebehlo ako obvykle. Po odbere som sa pobral domov. Dúfal som, že moja krv dotyčnému pomôže. Po týždni znovu zazvonil telefón. Volala mi doktorka z „transfúzky“, aby som prišiel, že mi musí oznámiť niečo veľmi dôležité. Myslel som si, že znovu pôjde o odber krvi. Keď som sa tam ukázal, povedali mi, že výsledky testov ukázali HIV–pozitív a vraj som chorý na AIDS. Znovu mi odoberali krv, aby ju poslali na podrobnejšie analýzy. Sestrička si natiahla rukavice, bola ticho, hoci pri predošlých odberoch so mnou žartovala. Videl som, že má strach, aby sa nenakazila. Opýtal som sa, ako som k takej chorobe prišiel, či náhodou nepoužili nedezinfikovanú injekčnú striekačku. Povedala, že nie a že taká choroba sa niekedy prejaví aj za pätnásť, dvadsať rokov. Viete si predstaviť, čo to pre mňa znamenalo. Prišiel som domov celý zničený. Rozmýšľal som, ako to povedať manželke. Napokon som jej to nepovedal a radšej sa s ňou naschvál pohádal, aby som s ňou nemusel spávať a nenakazil ju. Kedysi som bol zdravý, mocný chlap, mal som čierne a husté vlasy. V priebehu pol roka mi vtedy celkom obeleli a vypadali. Položilo ma to tak, že som nebol schopný nič urobiť a hneď si overiť diagnózu, zopakovať vyšetrenia krvi a podobne.“
SESTRIČKA, DAJTE SI RUKAVICE,
MÁM AIDS!
Milan pokračuje vo svojom príbehu: „Žil som v domnienke, že som chorý na AIDS. Dlho som sa s tým nikomu nezdôveril, ani manželke, ani synovi a dcére. Sledoval som, kedy môj organizmus preukáže príznaky, kedy začnem chudnúť... Pred dvoma rokmi som dostal silnú chrípku, nohy aj ruky som mal ako z olova, myslel som si, že je koniec. Zdôveril som sa svojej sestre. Tá nechcela veriť, že mám AIDS, poznala ma, nahovorila ma, aby som išiel k svojej obvodnej lekárke. Keď som tam prišiel, povedal som sestričke: „Dajte si rukavice, mám AIDS...“ Zľakla sa, no napriek tomu ma vyšetrila. Požiadal som doktorku, aby mi dala spraviť krvné testy na AIDS. Upozornila ma, že je to veľmi drahé, no napriek tomu som trval na svojom rozhodnutí. Po desiatich dňoch mi zatelefonovala, že prišla odpoveď z Bratislavy, aby som sa sám prišiel pozrieť. Neveril som vlastným očiam. Na správe bolo napísané: HIV negatív. Pre istotu sme dali vyšetrenie spraviť ešte raz. Prišiel znovu ten istý výsledok: nemám žiadny AIDS a na testy HIV som negatívny.“
ROKY BEZNÁDEJE A STRACHU NENAHRADIA
ŽIADNE PENIAZE
Strohá lekárska správa z Bratislavy ale nevrátila Milanovi roky úzkosti, strachu, izolácie od detí a manželky. Na otázku či je už všetko v poriadku aj v rodine odpovedal: „Viete, zostala zo mňa troska, na ten strach sa nedá zabudnúť.“
Od zničujúcej informácie uplynulo päť rokov. Po takom dlhom čase je ťažké dopátrať sa pravdy, kde sa stala chyba a kto zapríčinil krutý omyl, ktorý stál Milana roky trápenia, samoty, odcudzovania rodiny a najbližších. Je tu totiž niekoľko nezodpovedaných otázok. Prinajmenšom je čudné, prečo sa pán Milan uspokojil s ústnym oznámením a nepodnikol okamžite ďalšie kroky, ktoré by túto informáciu potvrdili alebo vyvrátili. Testy takéhoto typu si totiž vyžadujú podrobné analýzy a viackrát sa opakujú. A tak je dosť reálny predpoklad, že si len zle vysvetlil opakovanie testov, ktoré od neho žilinská transfúzna stanica žiadala. Napriek tomu sme sa vybrali po stopách tohto neuveriteľného príbehu. Zaujímalo nás, či sa to môže znovu stať a kde môže Milan hľadať pomoc pri kompenzácii toho, čo počas predchádzajúcich rokov stratil.
PACIENT SA MÔŽE SŤAŽOVAŤ
NA POSTUP NEMOCNICE
Najskôr sme oslovili Ministerstvo zdravotníctva SR. Hovorkyňa sekcie styku s verejnosťou Alexandra Novotná nám povedala:
„Pacient sa môže sťažovať na postup nemocnice. Keď so svojou sťažnosťou nepochodí u ostatných inštitúcií, môže sa obrátiť na ministerstvo zdravotníctva. Nemocnica ale patrí pod správu mesta, takže postupnosť je nasledovná: poškodený by sa mal sťažovať najprv primárovi, od neho by mala sťažnosť prísť k riaditeľovi nemocničného zariadenia, vrchnému lekárovi územného celku, prípadne Slovenskej lekárskej komore. Toto je ale viac etický problém, tak by ho mala preveriť aj etická komisia, ktorá sídli na Slovenskej postgraduálnej akadémii v Bratislave.“
Odpoveď, ako mohlo k takémuto omylu prísť, sme hľadali aj na oddelení hematológie a krvnej transfúzie NsP Žilina.
Tu prípad Milana R. dobre poznajú. Tvrdia, že z ich oddelenia nikdy nezaznela informácia o tom, že by bol Milan R. HIV pozitívny. Je síce vyradený z evidencie darcov, ale z úplne iných príčin. Zrejme si zle vysvetlil a nesprávne interpretuje výsledky analýz, urobených pred niekoľkými rokmi. Naviac, podľa vyjadrenia z oddelenia hematológie a krvnej transfúzie NsP Žilina nikde neexistuje záznam, že oddelenie hematológie a krvnej transfúzie NsP Žilina evidovalo pána Milan R. ako HIV pozitívneho.
O vyjadrenie sme požiadali aj poprednú advokátsku kanceláriu v Žiline, ktorá nám poskytla nasledovné vyjadrenie:
Veľa závisí od toho, či dotyčný utrpel ujmu v rodinnom či pracovnom živote. Ak áno, môže sa domáhať ochrany osobnosti a žiadať zadosťučinenie od príslušného orgánu, ktorý mu ujmu spôsobil. Najmä v tom prípade, ak sa naplnila skutková podstata poškodenia cti v zákone o ochrane osobnosti.
V prípade Milana R. je skutková podstata tohto zákona naplnená. Milan ale zatiaľ nerozmýšľa o tom či má niekoho zažalovať. Hovorí: „Tie roky beznádeje a strachu a izolácie od najbližších mi nikto nevráti. To sa jednoducho nedá zaplatiť!“
IDE O ETICKÝ OMYL?
Problematiku HIV riešila aj relácia „Na vlastné oči“ v televíznej stanici Joj. Ošetrovateľ odoberal krv pacienta, ktorý bol HIV pozitívny a trpel aj žltačkami typu B a C. Keď pacient do neho strčil, ošetrovateľ sa pichol na injekčnej striekačke. Nakazil sa. Po potvrdení testov na HIV pozitív ho nemocnica prepustila zo zamestnania. Odmietla jeho žiadosť o odškodnenie, podľa jej hovorkyne nešlo o pracovný úraz, ale o zlú manipuláciu ošetrovateľa s injekčnou striekačkou...
AIDS - novodobý mor ľudstva
Pôvod AIDS je zahalený nedostatkom overených informácií. Známe je, že je chorobou homosexuálov – šíri sa najmä pohlavným stykom. Môže sa preniesť aj nedezinfikovanou injekčnou striekačkou, preto je AIDS rozšírený aj medzi narkomanmi. Hoci AIDS vedci označujú za novodobý mor ľudstva, určité indície naznačujú, že ho poznali ľudia už v devätnástom storočí. V tom čase boli totiž rozšírené a obľúbené zámorské plavby, pri ktorých sa cestujúci často vracali s neznámymi pohlavnými chorobami, na ktoré umierali. Podľa inej verzie prvotnú formu AIDS priniesli do Európy opice, ktoré boli predmetom laboratórnych výskumov. Pri neopatrnom zaobchádzaní s nimi sa choroba preniesla na ľudí. Na vyliečenie AIDS sa doteraz nenašiel liek, hoci mnoho iných liekov už spomalilo jeho postupnosť.
Zuzana Kuglerová,
Ilustračné foto: archív