te vníma najstaršia generácia – dôchodcovia - veľmi skepticky. Dôvody sú známe. Nízke dôchodky, ktoré mnohým nepostačujú ani na základné poplatky a živobytie. Aj v okresnom meste Bytča mnohí starí ľudia žijú zo životného minima. Niektorí nevedia, aké práva majú, iní zas využívajú sociálne výhody, ktoré im ponúka mesto. Malá sonda do života bytčianskych dôchodcov nám ukázala, že mnohí z nich by chceli plnohodnotnejšie žiť, bránia im v tom však okolnosti sociálneho i rodinného charakteru. Na otázku či sa uchádzali o pomoc mesta, odpovedali:
Pavel Jurík, 77 rokov: Od mesta nemám žiadnu pomoc. Bol by som rád, keby som niečo dostal, žijem z ruky do úst. Nemôžem sa bohvieako rozťahovať. Tú zmrzlinku a kávu si ale s manželkou z času na čas dáme, takže nie je to až také zlé. Na nové oblečenie nám nevyjde, ale už ho ani nepotrebujeme. Musíme sa zmestiť do toho rozpočtu, čo máme.
Jolana Rašiová, 81 rokov: Ja som skromnej povahy odjakživa, takže vystačím s tým, čo mám. Manžel mi veľmi skoro zomrel a nechal ma samu s deťmi, musela som sa o ne postarať, vtedy sme sa naučili skromnosti. Vždy sme mali málo peňazí. Musela som sa sakramentsky oháňať, aby sa im dobre vodilo, na seba som si nič nemohla dovoliť, ale dostali sa obaja na vysoké školy. Lenže odmenu za to od nich nemám. Syn prenajal náš dom podnájomníkom, peniaze inkasuje on, ale nedoplatky za plyn som musela platiť ja zo svojho dôchodku. Zišlo by sa mi, keby som dostala pomoc od mesta. Ale neviem, na koho sa obrátiť. My dôchodcovia sme zle informovaní o tom, čo nám kto môže poskytnúť. Dostala som však príspevok na palicu, takže vidíte, na sociálke mi pomohli.
Rudolf Dóczi, 76 rokov: Mesto nám pred časom ponúklo systém stravovania dôchodcov, stravujem sa už takto šesť rokov. Každý rok nás ale prehadzujú do inej jedálne. Prišlo k presunu škôl pod mesto – a nás dôchodcov taktiež presunuli z Palatína do školských jedální. Niektoré jedlá podľa toho aj vyzerajú. Sú to detské porcie, polievky by ste mohli piť z kojeneckých fliaš. Aj teraz, cez prázdniny, sme mali obavu, kde sa budeme stravovať, znovu nás prehodili na inú školu. Našťastie sa tam jedlo trochu polepšilo. Pritom ja, podľa dôchodku, ktorý mám, pomerne veľa platím za obed, 32 Sk. Štát nám dopláca 18 Sk. Inak som Bytčan od koreňa, navykol som si aj na to dobro aj na zlo. Čo sa týka ďalšej pomoci mesta, je mi to ťažko posúdiť, pretože mnohokrát my dôchodcovia nevieme, čo a odkiaľ môžeme žiadať. Celkovo sme zle informovaní.
(kug)
Foto: autorka