ch, bez jedla a vody niekoľko mesiacov
Mentálne postihnutý, 23-ročný Rastislav G. žil ešte pred niekoľkými mesiacmi v otrasných podmienkach. Domovom sa mu stala chladná kúpeľňa na Ulici J. Sklenára v Žiline. Matka Oľga G. mu niekoľko mesiacov odopierala stravu a o pravidelnej hygiene sa mu ani nesnívalo. Prakticky žil medzi vlastnými výkalmi a bol zavšivený. Jeho stav šokoval všetkých, ktorí s ním neskôr prišli do styku.
PENIAZE POBERALA,
ALE NESTARALA SA
Oľga G. bývala pôvodne v Martine. Neskôr sa presťahovala do Žiliny, kde spolu s druhom „vychovávali“ Rastislava. Bola evidovaná na úrade práce v Martine ako nezamestnaná a jej príjem činil 1 400 korún. Poberala aj Rasťov dôchodok vo výške 4 120 korún, avšak na starostlivosť mala zrejme svojský názor. Koľko trval tento stav sa dnes môžeme len domnievať. Oficiálna verzia však udáva, že Rastislav bol týraný od presne neurčenej doby v roku 2002 do 5. marca 2003. V tento deň mu zachránila život rehoľná sestra Ingrid z Rádu matky Terezy. „Ratislava sme navštevovali pravidelne, ale vždy sme sa s ním stretli len na dvore domu. Nikdy nás nepustili dovnútra. Počas posledných návštev sme si však všimli, že chlapec veľmi schudol,“ hovorí sestra Ingrid, pochádzajúca z Nemecka. V jeden marcový deň sa dozvedela otrasnú príčinu chlapcovho chudnutia. „Dňa 5. marca som išla Rastislava znovu navštíviť. Zaklopala som na dvere domu, ale nikto neotváral. Dvere však boli otvorené, a tak som vošla. V kúpeľni som objavila chlapca, ktorý sedel na posteli a triasol sa od zimy. Keď ma zbadal, okamžite si pýtal chleba,“ opisuje udalosť sestra Ingrid, ktorá išla okamžite podať trestné oznámenie a chlapec bol prevezený do nemocnice na vyšetrenia.
ŽIL AKO ZVIERA
Tu zistili, že jeho telesná teplota bola len 29,5 stupňa a podľa slov znalca musel byť nízkym teplotám vystavený minimálne 24 hodín v kuse. „Nakoľko je chlapec mentálne postihnutý, nemohol vypovedať o tom, akým spôsobom prebiehalo týranie a ako s ním zaobchádzali. Dokazovanie bolo teda postavené na posudku znalca z odboru zdravotníctva. Ten sa vyjadril, že týranie muselo pretrvávať dlhšie obdobie a uviedol viacero činiteľov, ktoré mali vplyv na jeho zdravotný stav – nedostatok jedla, tekutín a zlý tepelný režim. Bol umiestnený v miestnosti, kde nebolo žiadne vykurovanie. Zároveň bol zanedbaný, pretože žil medzi výkalmi a bol zavšivený,“ hovorí nadporučík Milan Hriník, vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ v Žiline, ktorý Oľgu G. obvinil z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
DOSTALA NÍZKY TREST
V roku 1998 bol Rastislav zverený do výchovy matke a nie otcovi, Oľginmu druhovi, ktorý býval dovtedy s nimi v jednej domácnosti. Krkavčej matke hrozil trest odňatia slobody od 3 do 10 rokov. Ona však nemala ani toľko súdnosti, aby sa k očividnému týraniu priznala. „Nie je pravda, čo mi je kladené za vinu,“ tvrdila vyšetrovateľom. Bránila sa slovami, že sa o chlapca riadne starala. V kúpeľni podľa nej nebýval, len ho tam prezliekala a umývala, pretože v dôsledku svojho postihnutia nebol schopný používať záchod. To všetko aj napriek tomu, že pri policajnej ohliadke bola v kúpeľni nájdená posteľ a chlapec, ktorý vo svojich 23 rokoch vážil približne 45 kilogramov, samozrejme, na nej. „Posteľ tam bola pre návštevy,“ vykrúcala sa obvinená. Lacnými výhovorkami však nikoho nepresvedčila. Na základe dokazovania pracovníkov kriminálky a zdravotníkov v Žiline bolo totiž preukázané, že Oľga sa uvedených skutkov naozaj dopustila. Súd jej vymeral trest odňatia slobody vo výške tri a pol roka. „To môže byť ešte rada, ako naľahko za tak brutálne zaobchádzanie obišla,“ dodáva vyšetrovateľ.
RASŤO JE V DOBRÝCH RUKÁCH
Nakoniec sa usmialo šťastie i na Rasťa. Po tom, ako bol prepustený z nemocnice, žil približne dva mesiace u sestričiek Rádu Matky Terezy. Tie mu neskôr pomohli nájsť domov. Presťahovali ho do Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých na Vlčincoch. Tam sa ho osobne ujala riaditeľka Jozefa Lobotková: „Oslovili ma sestričky a keďže sa mi v celoročnom pobyte uvoľnilo miesto, zobrali sme ho. Dnes dostáva kompletnú starostlivosť a jeho stav sa veľmi zlepšuje. Máme ho tu veľmi radi.“
Hneď po príchode však jeho stav taký ružový nebol. „Rastislav bol na pokraji vlastných síl. Keď prišiel k nám, akonáhle kúsok prešiel, musel si sadnúť,“ opisuje prvé stretnutie s Rasťom vedúca výchovy Ľubomíra Kučeríková a pokračuje: „Podstatné bolo pre neho len jedlo. Zjedol obed, dupľu a stále si pýtal. Akoby si robil zásoby pre prípad, že bude zase hladovať. Do dnešného dňa pribral asi 20 kilogramov. Keď sme mu kúpili oblečenie, o pár týždňov mu už bolo malé.“ V kolektíve pookrial a je spokojný. Zachránil sa na poslednú chvíľu. Avšak mohlo sa tak stať už oveľa skôr. „Chlapec bol prvýkrát hospitalizovaný už 9. januára, ale nikto sa jeho prípadom nezaoberal. Keby áno, mohol sa z takéhoto prostredia dostať už oveľa skôr. Bol to špecifický prípad, pretože mentálne postihnutie sa môže niekedy prejavovať i nízkou hmotnosťou. Zrejme preto bol jeho prípad zle posúdený,“ hovorí nadporučík Hriník.
Michal Filek
Foto: autor, jf
