Sobota, 17. apríl, 2021 | Meniny má RudolfKrížovkyKrížovky

Návrat z krajiny smrti

Aj cesty žilinských záchranárov viedli do ťažko sk

úšaného Iránu

Iránske mesto Bam sa v závere minulého roka stalo symbolom smrti. Pod troskami zemetrasením zničených budov zahynuli desaťtisíce ľudí. Na záchranných akciách sa podieľalo množstvo záchranárov z 24 krajín celého sveta, medzi nimi i záchranársky modul HaZZ zo Slovenska. Jeho súčasťou bolo i družstvo Žilinčanov. Lekár modulu František Čelko, veliteľ družstva Vasil Sopoliga a záchranár Ján Harčár nám po príchode porozprávali o tom, ako ich v Bame ovial závan smrti.

Aké to tam bolo?

Skryť Vypnúť reklamu

Vasil Sopoliga: Bolo to najmä náročné. Tie ruiny na nás dosť silne zapôsobili. Pripomínalo nám to film z druhej svetovej vojny, keď bombardovali Berlín. Veľa ľudí šlo po ulici iba so základnými vecami. Mali deky, malé batôžky. Zástup detí za davom. Bolo to otrasný nápor na psychiku.

František Čelko: Zábery, ktoré mali možnosť ľudia vidieť v televízii boli hrozné, ale skutočnosť bola ešte horšia. Mesto leží v troskách a náš prvý dojem bol skľučujúci a deprimujúci. Do Bamu sme vchádzali, keď sa brieždilo. V rovnakom čase prebehlo dva dni predtým zemetrasenie. Ulice boli ešte takmer prázdne, ale povedľa boli naukladané mŕtve telá. Ľudia sa zohrievali pri ohníkoch, pretože ranná teplota bola okolo nuly. Veľa obyvateľov spalo na uliciach, prikrytí boli len dekami. Občas sme videli stany, v ktorých prespávali deti a starší ľudia.

Skryť Vypnúť reklamu

Dá sa vyrovnať so závanom smrti, ktorý vás v Bame ovial?

Ján Harčár: Nemali sme na to čas. Hneď po príchode sme začali pracovať. Prvý deň nebolo ešte cítiť zápach, ale postupne sa to zhoršovalo, pretože teploty vystupovali na 24 stupňov. Ani psy už nečuchali pri ruinách, ale dvíhali hlavy hore. Snažili sme sa vyslobodzovať ľudí a mysleli sme si, že ešte nájdeme živých.

František Čelko: Zahraničný modul vznikol pred piatimi rokmi a už vtedy prebehol výber ľudí. Nie je to teda skupina dobrodruhov, ale vysoko organizovaný celok, ktorý pracuje na istých princípoch. Má veliteľa, má svojich záchranárov a má lekára. Každý z nás je profesionál a na takéto situácie sme pripravovaní už päť rokov.

Ako na vás zapôsobila skutočnosť, že ste nikoho živého nezachránili?

Skryť Vypnúť reklamu

Vasil Sopoliga: Keď psy označili človeka a vybrali sme prvé tehly, prach sa zosúval smerom dole. Nádej na život teda nebola. Buď človeka tehly usmrtili, alebo ho udusil prach. Samozrejme nás to mrzí. Šli sme tam predsa preto, aby sme zachránili ľudské životy.

Pán Harčár, vy ste boli v roku 1994 na akcii v Juhoslávii. Skúste porovnať tieto zásahy.

Keďže som už raz v živote podobný zásah zažil, ľahšie som sa so situáciou vyrovnával. Ruiny domov boli v oboch prípadoch rovnaké. V Srbsku boli domy zničené dôsledkom ľudskej činnosti, skaza však bola podobná. V Iráne nám príbuzní obetí ukazovali, v ktorých miestach spali. Práve preto je to ťažšie.

Pán Čelko, aká bola vaša práca, keď záchranári nikoho živého z ruín nevyslobodili?

Náplň práce lekára zahraničného modulu je postarať sa o fyzickú a duševnú spôsobilosť záchranárov. Lekár sa teda bezprostredne nezúčastňuje na vyhľadávaní zranených, ani na poskytovaní lekárskej starostlivosti týmto zraneným. Zdravotná služba tam fungovala už pred našim príchodom. Zranení boli sústredení do poľných nemocníc, kde bol dostatok personálu, ale nedostatok zdravotného materiálu. Moja práca spočívala v zabezpečovaní zdravotného servisu našim ľuďom.

Kto sa staral v tíme o dobrú náladu?

Vasil Sopoliga: Bolo ich viac. Po skončení práce v tábore vznikal humor i spontánne. S takou partiou a kolektívom, aký bol tam, som sa ešte nestretol. Boli s nami aj tri ženy, takže aj ony kolektív stmeľovali.

František Čelko: Humor je súčasťou psychohygieny po každom dni. Záchranári sa denne stretávajú so smrťou a zanecháva to na nich stopy. Každý večer sa potom ľudia stretnú a vymieňajú si dojmy a skúsenosti. Vasil Sopoliga bol však jeden z výrazných nositeľov humoru a dobrej nálady. Keď sme boli po návrate na psychologickom vyšetrení, psychológovia konštatovali, že s takouto skupinou sa ešte nestretli. Nezistili u nás žiadne psychické traumy.

Na čo ste mysleli, keď ste zaspávali?

Ján Harčár: Človek v takýchto chvíľach nemyslí na svojich blízkych, ale predovšetkým na prácu, ktorá ho čaká. Mysleli sme na to, aby sme na druhý deň našli niekoho živého a vytiahli ho z ruín. Boli sme unavení, ale veľmi sme sa spať nehrnuli. V kútiku duše sme mysleli i na to, aby sa nám nič nestalo a aby sme sa živí a zdraví vrátili domov.

Ako na vás zapôsobili Iránčania?

Vasil Sopoliga: Sú to veľmi milí a srdeční ľudia.

Čím je Irán ešte výnimočný?

Ján Harčár: Zážitkom je napríklad doprava. Podľa nás v nej vládol chaos, ale haváriu sme nevideli. Podľa ich pravidiel zrejme kto vojde prvý do križovatky, má prednosť.

Aký bol váš najsilnejší zážitok?

Vasil Sopoliga: Poučili sme sa. V praktickom živote sme videli, na čo by sme sa mali pri výcviku sústrediť. V posledný deň nám prišiel osobne poďakovať iránsky minister zahraničných vecí. Svedčí to o tom, ako si nás vážili. Keby naši ľudia robili v Iráne výstavbu, určite by k takémuto nešťastiu nedošlo. Nepoznajú, napríklad, viazanie tehál, nedbajú na technológiu a normy.

František Čelko: Bolo ich veľmi veľa. Prvý krát som letel lietadlom, takže už to bol pre mňa zážitok. Najviac na mňa zapôsobil postoj ľudí, ktorí o všetko prišli, všetko stratili. Bežne sa stávalo, že prežil jeden človek a desiati z rodiny mu ležali v troskách. Sú to statoční ľudia a utrpenie dokázali znášať. Prekvapilo ma, ako medzi sebou dokázali komunikovať ľudia z dvadsiatichštyroch štátov. Irán sme pokladali za rozvojovú krajinu, ale opak je pravdou. Je to vyspelý štát. Dokonca po púšti sú vybudované veľmi dobré cesty a do každej osady vedú elektrické rozvody. Aj keď sú ženy zahalené, vidno, ako sú ľudia slušne oblečení.

Keby sa katastrofa zopakovala, išli by ste zas?

Vasil Sopoliga: Pokiaľ by znova k niečomu došlo, neváhal by som ani minútu. Šiel by som aj okamžite.

František Čelko: Je to naša psia povinnosť. Prijali sme ju sami, dobrovoľne a nebránime sa byť kedykoľvek a kdekoľvek nasadení.

Ján Harčár: Človeku utkvejú v pamäti tie ruiny, plačúce ženy a deti. Zostane to v nás dlhú dobu, ale sme profesionáli a pokiaľ bude potrebné, sme hocikedy schopní, a teraz už aj povinní, nastúpiť.

Michal Filek

Text pod foto: zľava František Čelko, Ján Harčár, Vasil Sopoliga.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  4. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  5. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  6. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  7. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  8. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  9. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  10. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  3. AURES Holdings sa vydáva na západ
  4. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  5. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  6. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  7. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  8. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  9. Reverzné inžinierstvo na FVT
  10. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 50 245
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 19 166
  3. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 12 694
  4. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 11 828
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 10 152
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 670
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 055
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 709
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 5 996
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 5 839
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Dušan Gregor.

Rozhovor s hlavným koučom po skončení sezóny.

5 h

Mesto hľadá alternatívne možnosti obnovenia prevádzky.

7 h

Celkovo už napiekli a rozdali 13 500 veterníkov.

16. apr
Ilustračné foto.

Sťažnosti z Bytčice začali prichádzať po tom, čo zhotoviteľ prác začal s vývozom zeminy cez ulice Antona Bielka a Chalupkova.

16. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nešťastie si tento rok spomenuli aj niektorí Turčania. Od požiaru uplynulo už 39 rokov.

18 h

Ak bude počasie priaznivé, väčšinu prepravy budeme realizovať zadnou cestou, sľubuje investor.

15. apr

Auto zišlo z cesty a prevrátilo sa na strechu.

17 h

Prepúšťanie sa týka desiatok ľudí.

19 h

Už ste čítali?