ľstve, ktoré sa konalo 15. decembra 2003, schválili poslanci predaj Štúrovho námestia spoločnosti Aupark, a. s.. Poslanci nemali možnosť si o projekte oddychového parku vopred nič naštudovať aj napriek tomu námestie predali. Proti bol len jeden poslanec. Toto sa stretlo s veľkou nevôľou v ľudí v meste, ktorá vyústila do veľkého stretnutia Žilinčanov a ich poslancov vo štvrtok 29. januára 2004. Takmer päťsto občanov prišlo do Domu odborov v Žiline a postavilo sa zoči–voči 24 mestským poslancom, ale najmä ich rozhodnutiu predať Štúrovo námestie. Zatiaľ najväčšie verejné zhromaždenie s poslancami bolo plné emócií. Búrlivú debatu sprevádzal aj piskot, dupanie a nechýbali ani nadávky a pripomienky ako: „Bude Štúr nakupovať v Auparku? Predáte nám aj Mariánske námestie? Čo bude s maloobchodníkmi, uživí nás Aupark?“
Najrozhorčenejší kričali: „Aký bakšiš ste dostali za naše námestie?“
Rozhodnutie o nás bez nás
Rozhodnutie bolo bez obyvateľov Žiliny. Nedostali priestor vyjadriť svoj názor. Mestu však ani nechýbal, rozhodli v štýle „o nás bez nás“. Pomôže táto verejná akcia ešte zastaviť výstavbu Auparku? Už asi nie, ale možno zabráni ďalšiemu netransparentnému rozpredávaniu mestského majetku. Občianska iniciatíva Hlas Žiliny sa chystá v najbližšej dobe doručiť na radnicu zoznam všetkých požiadaviek účastníkov verejného štvrtkového stretnutia.
Medzi účastníkmi stretnutia sme oslovili Žilinčanku Ivetu Adamčíkovú: „Bola som proti. Privítala by som, keby tam bola radšej zeleň a niečo pre občanov. Negatíva vidím v tom, že Žiline chýba zeleň a takto sa o ňu iba oberáme, určite sa zvýši koncentrácia exhalátov. Poslanci nemali dokumentáciu o Auparku, ktorú by si mohli preštudovať a pripraviť sa na hlasovanie. To považujem za najviac šokujúce z tohto stretnutia. Pomaly rozpredajú celú Žilinu, ale nás sa nikto nepýta.“
Opačný názor mal Žilinčan Boris Prievozník: „Ja si myslím, že je to dobrá vec, v prvom rade to vyrieši parkovacie problémy. Toho parku, čo momentálne na námestí je, mi nebude ľúto. Je tam len pár stromov, o ktoré sa aj tak nik nestará.“
Verejné zhromaždenie splnilo svoje poslanie, povedal Jozef Mičic z občianskej iniciatívy Hlas Žiliny: „Mesto aspoň vidí, že občania majú záujem o veci verejné, a že ich netreba obchádzať. Boli sme prekvapení účasťou poslancov, škoda však, že sa o ľudí nezaujímajú častejšie. My nie sme proti Auparku, ale myslíme si, že v okolí Žiliny je dosť miesta na výstavbu podobného obchodného centra. Negatíva vidíme najmä v predimenzovaní dopravy, ktorá je už teraz kritická. Bojím sa púšťať svoje deti von.“
O včerajšie stretnutie mala záujem aj spoločnosť Aupark, ktorá chcela prezentovať svoj postoj a zámer. Ako hovorí riaditeľ Auparku Štefan Duchoslav: „Naši zástupcovia boli pripravení prezentovať zámer, ale pre časovú tieseň a nezáujem organizátorov sa tak nestalo. Chceli sme len, aby to videli aj občania, nielen poslanci.“
Jozef Mičic však tvrdí, že ich nikto nekontaktoval. Aupark sa obrátil priamo na riaditeľa Domu odborov, nie na organizátorov, preto im neumožnili vstup na akciu.
Jediný poslanec, ktorý hlasoval proti, bol Peter Ničík, šiesti sa zdržali hlasovania a ostaní boli za Aupark. Nejasnosti sa týkali podkladov k predaju námestia, poslanci ich nedostali.
Jeden z diskutujúcich poslancov a zároveň zástupca primátora mesta Marián
Janušek, reagoval na tento fakt: „Zo strany poslancov to bolo naozaj neuvážené, že sme odsúhlasili predaj námestia bez podrobných materiálov. Ale ako poznám Aupark v Bratislave, ide o veľké zábavné centrum, ktoré u nás chýba, nejde o bežné obchodné centrum. Prínos bude z hľadiska toho, že sa tu preinvestuje 1 miliarda korún, vytvorí sa 600 pracovných pozícií a mesto začne žiť. Ďalšia vec je taká, že sa vybuduje 750 parkovacích miest, ktoré zaplatí Aupark.“
(zuč)
Foto: (ľb)
