Jeho fotografie poznáte zo strán MY Žilinských novín. Prevažne ich nájdete v športovej rubrike, s fotoaparátom v ruke však neraz zavíta aj na rôzne kultúrne či spoločenské podujatia. Daniela Stehlíka z Rajca priviedol k fotografovaniu otec a ich spoločná láska k histórii. Dnes má na konte viacero fotoreportáží z akcií naprieč celým Slovenskom, účasť vo finále Slovak Press Photo a začiatkom septembra sa zúčastnil podujatia Canon Student Program vo Francúzsku, kam ho svetová spoločnosť vybrala ako jedného z troch mladých fotografov reprezentujúcich Slovensko.
Základy mu dal otec
Dvadsaťjedenročný študent Žilinskej univerzity poťažkával prvýkrát fotoaparát v ruke pred desiatimi rokmi. „S rodičmi sme cez leto hľadali podujatie, ktoré by sme mohli navštíviť. Ako nadšenci pre históriu, najmä druhú svetovú vojnu, sme objavili pozvánku na rekonštrukcie bojov z obdobia SNP 1944 v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. Keďže som si túto udalosť chcel zaznamenať, otec mi dal do ruky náš malý digitálny fotoaparát,“ spomína Daniel Stehlík.
Fotenie ho zaujalo a malý prístroj sa stal jeho súčasťou na každom nasledujúcom rodinnom výlete. Zlom prišiel v roku 2013, keď sa Daniel pridal k otcovi Petrovi, ktorý fotil pre rôzne kluby vojenskej histórie historické ukážky po celom Slovensku: „Dlhé štyri roky som sa od neho učil základy fotografie, úpravy či správnu kompozíciu. Keďže ukážky bojov sú veľmi dynamické, práve tieto roky mi dali správne základy aj do športovej či takzvanej eventovej fotografie. Otcovi ďakujem za to, že mal so mnou trpezlivosť, snažil sa ma naučiť čo najviac vecí zo sveta fotografie a otvoril mi tak novú životnú cestu. Spoločná záľuba nás v roku 2017 priviedla k založeniu vlastnej fotoznačky.“
Nabité batérie a prázdne pamäťové karty
Neustále vyhľadáva novinky zo sveta fotografie, sleduje aktuálne trendy, hodiny trávi čítaním článkov, pozeraním videí či prácou s vlastnou technikou. „Keď idem fotiť niečo nové, robím si prieskum o danom podujatí či športe. Vďaka tomu získam prehľad, čo sa na danej akcii najviac fotí, na čo sa mám zamerať, na čo si dať pozor,“ prezrádza.
A ako sa dá zlepšovať vo fotografovaní? „Fotiť, fotiť a opäť fotiť. Vďaka tomu človek nadobudne prax, lepšie spozná svoj fotoaparát a bude vedieť reagovať na rôzne zmeny pri fotení. Netreba zabúdať ani na prípravu doma pred fotením, ktorá tiež môže pomôcť k lepším výsledkom. Vždy dbám na to, aby boli fotoaparáty stopercentne pripravené, batérie nabité a pamäťové karty pred fotením prázdne,“ zdôrazňuje mladý fotograf.
Potreboval si vyčistiť hlavu, púť do Santiaga mu však dala oveľa viac Čítajte Jeho progres sa premietol aj do účasti vo finále Slovak Press Photo, kam sa dostal so sériou fotografií z finále futbalového Slovnaft Cupu. "Finálna nominácia pre mňa znamená veľmi veľa. Som nesmierne vďačný, že moja séria z osláv Bílých andelov zaujala aj medzinárodnú porotu. Práve vďaka tomu som sa mohol na samotnom vyhlasovaní výsledkov ocitnúť medzi absolútnou špičkou slovenskej fotožurnalistiky a pokúsiť sa o malý zázrak. Ten sa síce napokon nekonal, ale samotná nominácia, účasť na galavečeri a tiež následná vernisáž mi dali dostatočnú motiváciu do ďalšieho fotografovania ako aj nasledujúceho ročníka Slovak Press Photo. Rovnako mi to ukázalo nádej, že aj študent ako ja sa môže dostať vďaka vlastnému úsiliu do takéhoto finále medzi dlhoročných, uznávaných, profesionálov," okomentoval svoj nedávny úspech. Spomínanú fotosériu si môžete do konca októbra pozrieť v priestoroch bratislavského Domu umenia.
