ŽILINA. Kaplnka svätej Magdalény na žilinskom starom cintoríne sa konečne dočkala pamiatkovej ochrany. Viac ako tristoročná sakrálna stavba sa na druhý pokus stala národnou kultúrnou pamiatkou.
Potvrdila to Petra Pleváková zo žilinského Krajského pamiatkového úradu. „Pamiatkový úrad vyhlásil kaplnku sv. Magdalény za národnú kultúrnu pamiatku.“ Rozhodnutie je už aj právoplatné.
Pamiatkarka zároveň potvrdila, že kaplnka je pravdepodobne prvou barokovou sakrálnou stavbou na území mesta Žilina. Takmer zabudnutá stavba, ku ktorej sa dlho nikto nehlásil. si zvýšenú pamiatkovú ochranu vyslúžila pre svoju architektonickú, historickú, spoločenskú a urbanistickú hodnotu.
„Okrem týchto základných hodnôt nesie kaplnka sv. Magdalény aj hodnotu jedinečnosti, súvzťažnosti s prostredím, ucelenosti diela a emocionálnej pôsobivosti,“ obhajuje Petra Pleváková zápis nedoceneného historického objektu medzi chránené pamiatky.
Presné obdobie výstavby kaplnky nie je známe. Podľa pamiatkarky pravdepodobne vznikla spolu s cintorínom, ktorý bol založený po morovej epidémii v roku 1679. Mor vtedy zabil sto päťdesiat ľudí. Predpokladá, že sakrálny objekt postavili Žilinčania po skončená epidémie z vďačnosti na konci 17. storočia.
Kolotoč prekvapení
Kaplnka obkolesená hrobmi starého cintorína bola prakticky donedávna bez pána a akejkoľvek starostlivosti. A to sa podpísalo na jej stave. Z vežičky zmizol kríž, okná sú pozabíjané doskami, aby sa do vnútra objektu nikto nedostal. Ešte nedávno sa v cirkevnom objekte schádzali bezdomovci.
Mesto Žilina zbúra ďalšiu bytovku Čítajte O stav kaplnky sa začala pred dvoma rokmi zaujímať mestská poslankyňa Iveta Martinková. Na jej stav ju upozornila obyvateľka z Vlčiniec Tereza Hronská. Potom, čo v júli 2017 po prvýkrát kontaktovala mesto Žilina, žilinskú diecézu a farský úrad, sa podľa nej začal kolotoč zistení a prekvapení, ktorý sa stále neskončil a ktorý pokračuje.
K vlastníctvu sa napokon prihlásilo mesto Žilina, pretože neveľká pamiatka stála na jeho pozemkoch. „Spoločným úsilím sa nám podarilo túto stavbu zapísať do listu vlastníctva mesta a vybaviť pre ňu súpisné číslo (8896), na základe ktorého sa mohlo začať s výskumom. Na tieto účely mesto vyčlenilo sumu 8-tisic eur.,“ oznámil pred niekoľkými týždňami šéf tlačového odboru na mestskom úrade Pavol Čorba.
Zabudnuté zvony
Vo februári podala Iveta Martinková na Krajský pamiatkový úrad v Žiline žiadosť o zaradenie kaplnky do Registra národných kultúrnych pamiatok Jej prvú žiadosť zamietli s odôvodnením, že kaplnka nemá pamiatkové hodnoty, ktoré by stáli za zápis. Medzitým objavili v jej veži dva zvony s veľkou historickou a informačnou hodnotou a veci sa pohli dopredu.
O takmer zabudnutej morovej kaplnke sa dozvedel historik a odborník na zvony Daniel Husárik z Kysuckého múzea v Čadci. Tušil, že vo veži kaplnky sa môžu nachádzať zvony. Intuícia ho nesklamala a v útrobách veže našiel dvojicu zvonov. Jeden 77-kilogramový s priemerom 50,5 centimetra z roku 1924 a druhý o niečo menší s hmotnosť 33 kilogramov a s priemerom 38 centimetrov dokonca z roku 1852. Po tomto náleze sa zápis cintorínskej kaplnky do registra národných kultúrnych pamiatok vydaril.
Nájdu krypty?
Mesto sa po tom, ako sa k schátranému objektu oficiálne prihlásilo, urobilo reštaurátorský výskum. A chystá na záchranu pamiatky ďalšie kroky. „Do konca roka bude vykonaný ešte archeologický výskum, pretože je určitá pravdepodobnosť, že by sa pod kaplnkou mohla nachádzať krypta. V nasledujúcom roku mesto Žilina začne s jej rekonštrukciou, aby sa jej čo najvernejšie vrátila pôvodná podoba,“ oznámila hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
Kaplnka slúžila podľa informácií mesta ako márnica až do roku 1960, keď otvorili nový dom smútku na Starom cintoríne. Na čelnej strane kaplnky bol ešte koncom 20. storočia latinský nápis: „SENATUS AC POPULUS PRIVILIGATE CIVITATIS SOLNENSIS“, čo v preklade znamená „Senát a obyvateľstvo slobodného mesta Žilina.“ Zachovala sa informácia, že do tejto kaplnky doniesol z Ríma Andrej Muško z Diviny v roku 1719 obraz Blahoslavenej Panny Márie Loretánskej.
